Blatnica (Chotárny potok)

Blatnica (nazývaná a označovaná tiež Blatný potok a na novších mapách pod názvom Chotárny potok) patrí medzi rázovité bystriny, medzi ktorými púta väčšiu pozornosť najmä vďaka atraktívnemu prostrediu. Svojou erozívnou činnosťou sa podieľa na existencii jedného z najkrajších miest slovenskej prírody – Zádielskej tiesňavy. Tá je miestami až 300 metrov hlboká, pričom šírka v niektorých úsekoch nepresahuje 10 metrov.

Zádielska tiesňava však tvorí len asi 3 kilometrový úsek celkového toku Blatnice. Potok vyviera na Gemeri vo Volovských vrchoch, presnejšie v oblasti Pipitka na severovýchodnom svahu Hajdúchovho vrchu a pokračuje na východ, kde asi po 3,5 km mení smer na juhovýchod. Prechádza Blatnickou dolinou a odtiaľ v hornej časti Zádielskej tiesňavy na Abov.

Počas 14 kilometrového toku klesá cca o 750 metrov; pramení v nadmorskej výške približne 945 metrov a zo Zádielskej tiesňavy prechádza obcou Zádiel, ďalej obcou Dvorníky, pri ktorej sa vlieva do riečky Turňa v nadmorskej výške približne 195 metrov. (Približne o 230 metrov ďalej sa riečka Turňa vlieva do Bodvy.) Časť toku Blatnice je však ešte pri Dvorníkoch odvádzaná druhým ramenom východným smerom. Tu tvorí tzv. Zádielsky náhon, ktorým sa napája Turniansky rybník a pokračuje okrajom obce Turňa nad Bodvou, aby sa vliala do Hájskeho potoka.

V oblasti Blatnickej doliny popri potoku vedie modrá turistická značka, ktorá smeruje z Turne nad Bodvou do Jasova. V Zádielskej tiesňave popri potoku prechádza červená turistická značka, ktorá sa na severe po opustení kaňonu stáča na západ a pokračuje do horského sedla Soroška a cez obec Silica až k jaskyni Domica.

Medzi typických rybích obyvateľov Blatnice v Zádielskej tiesňave patria pstruhy potočné (Salmo trutta fario). Ich lov je však prísne zakázaný, pretože Slovenský kras je národným parkom a Zádielska tiesňava je naviac národnou prírodnou rezerváciou, v ktorej platí najvyšší – piaty stupeň ochrany.

Podľa informácií od miestnych obyvateľov pri budovaní cesty cez Zádielsku tiesňavu bol v jednej z častí potok presmerovaný z jednej strany cesty na druhú. Tým prekryl Kráľov prameň, ku ktorému sa viaže povesť, že z neho pil kráľ Belo IV., keď sa tu po prehranej bitke pri rieke Slaná (11. 4. 1241) skrýval pred Tatármi. Tento prameň dnes vyviera priamo na dne potoka a podľa miestnych informácií je ho možné nájsť iba počas tuhej zimy, keď Blatnicu pokrýva ľad. Na mieste Kráľovho prameňa údajne Blatnica nezamŕza.

Podľa ďalšej povesti stál pri Blatnici mlyn, ktorý však vyhorel v čase kuruckých bojov.

Táto bystrina nemá vo vodnej turistike väčšie uplatnenie než to, že za letných horúčav padne dobre zobuť si topánky a schladiť nohy. Je však súčasťou Národného parku Slovenský kras a v spojení s okolitým prostredím vytvára nádhernú atmosféru, ktorá tu priťahuje turistov bez ohľadu na ročné obdobie.

Pozrite si tiež:

• Zrod a zánik Zádielskeho mlyna - povesť, ktorá je dejovo situovaná do 17. storočia a viaže sa k potoku Blatnica
• V stopách kráľa - povesť, ktorá je dejovo situovaná do roku 1241 a pojednáva o ukrývaní kráľa Bela IV. pred Tatármi práve v tejto oblasti
• Kavyľ z Cukrovej homole - povesť, ktorá je dejovo situovaná do druhej polovice 17. storočia a viaže sa ku skalnému útvaru Cukrová homoľa nad potokom Blatnica

Autor/zdroj: text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 14.08.2013 00:00
Upravené: 15.08.2013 07:42