Hospodárska situácia v posledných rokoch Rakúsko-Uhorska

Miesto: Slanec

Táto historická fotografia pochádza z roku 1918, teda z posledného roku Rakúsko-Uhorska, ale tiež z prvého roku existencie Československa, ktoré vzniklo 28. októbra. Fotka z bližšie neurčeného miesta zachytáva jednotku uhorských vojakov z I. svetovej vojny, medzi ktorými je aj obyvateľ Slanca Ján Varga.

Posledné roky monarchie sa niesli v znamení veľkej hospodárskej krízy, ktorú spôsobila vojna. Prvotné nadšenie, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko sú ako spojenci na vojnu lepšie pripravení a porazia štáty Dohody, rýchlo vyprchalo. Vážna kríza v Slanci, ale nielen tam, nastúpila už v roku 1914, kedy boli odvelení muži do armády. To spôsobilo výrazný pokles hospodárskej produktivity a takmer nekontrolovateľný nárast cien. Nedostatok tovaru začali využívať obchodníci, ktorí ceny dvíhali do neúnosných výšok a sami bohatli. Aj rodiny, ktoré (hoc bez pomoci mužov v najproduktívnejšom veku) hospodárili na svojich poliach, boli šikanované. V mene monarchie im boli rekvirované zemiaky, obilie, dobytok, ba i slama.

V roku 1916 situácia prerástla do rozmerov, kedy sa začali vydávať lístky na nákup základných potravín. Aby nedochádzalo k špekulatívnemu skupovaniu jedného druhu tovaru a následnému predaju s vysokou maržou, lístky sa vydávali zvlášť na jednotlivé komodity. Takže na cukor existovali ztv. cukrenky, na múku múčenky, na maslo maslenky a podobne.

Ukrývanie úrody bolo trestné. Aby mal štát prehľad o tom, kto koľko obilia vypestoval, mlyny museli viesť presnú evidenciu, koľko a pre koho mleli. Preto si niektoré rodiny začali vyrábať múku na domácich mlynoch medzi dvoma kameňmi ako ich pradávni predkovia. Ľudia si pomáhali ako mohli, aj nedostatkový cukor nahradila doma vyrábaná melasa z cukrovej repy. V obchode bol nedostatok tabaku, takže fajčiari si ho premiešavali so sušenou ďatelinou alebo bukovým lístím.

Len v roku 1915 stúpli ceny oproti predvojnovému stavu približne trojnásobne. Avšak od roku 1914 do roku 1918 stúpla cena zemiakov viac ako dvadsaťnásobne, cena múky päťdesiatnásobne a cena masla tridsaťnásobne.

V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytol Mgr. František Petro.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 24.07.2013 07:00
Upravené: 24.07.2013 13:21