Hájska dolina a Hájske vodopády
Miesto: Háj, HačavaParalelne so Zádielskou dolinou, avšak viac na východ, sa tiahne Hájska dolina. Nebyť Zádielskej, vedúca pozícia z hľadiska návštevnosti Slovenského krasu by určite pripadla Hájskej. Zatiaľ čo Zádiel láka skalnými bralami vysokými až 300 metrov, čo je dielo potoka Blatnica, Hájska dolina vďaka Hájskemu potoku vábi najmä svojimi vodopádmi.
Hájska dolina
Hlboký kaňon sa tiahne z juhu na sever od obce Háj do podhorskej dediny Hačava. Jeho dĺžka je necelé štyri kilometre s výškový rozdielom približne 300 metrov. Dolinou preteká Hájsky potok, ktorý pramení tesne pod Hačavským sedlom.
Kaňonom vedie cesta pre autá, ktorá spája obce horného a dolného konca. Dolina je hranicou medzi Zádielskou a Jasovskou planinou, v hornej časti hranicu medzi planinami tvorí Hačavské sedlo.
V krasovom území sa nachádza viacero jaskýň, v niektorých sa našli stopy predhistorického osídlenia ľudu kyjatickej kultúry, ktorá patrí do neskorej doby bronzovej. Človek tu teda žil už niekedy v rozmedzí 1 100 až 700 rokov pred našim letopočtom. (Ani potom územie neopustil, na Zádielskej planine sa nachádzalo veľké hradisko z doby železnej.)
Vápencové podložie Hájskej doliny dokáže výrazne zaujať aj tým, že najmä na jar, keď sa potok rozvodní, sa v jeho okolí nachádza veľa fosílií (skamenelín) prevažne s odtlačkami rastlín.
Hájske vodopády
Hájsky potok nesie od prameňa pri Hačavskom sedle až po vstup do Hájskej doliny názov Hlboký potok. Ide však o jeden a ten istý tok, ktorého dĺžka je 12 kilometrov až nakoniec skoční ako prítok riečky Turňa.
Obľúbený je najmä pre deväť vodopádov, z ktorých najvyšší má až sedem metrov. Najvhodnejší čas návštevy je jar, kedy je potok rozvodnený, ale svoje čaro má aj počas tuhej zimy, keď zmrzne. Každoročne však možno počas leta sledovať úbytok vody v toku, v danom čase nemajú vodopády taký pôvab ako v iné ročné obdobia.
K vodopádom sa viaže aj niekoľko povestí. Podľa jednej žila pri vodopáde bosorka so zvláštnou záľubou. Ak niekto prechádzal dolinou v noci, chytila ho a nepustila ďalej, až kým jej nepobozkal zadok. Podľa inej povesti pri najhornejšom z vodopádov bola jaskyňa, ktorá viedla až do pekla. Tadiaľ vychádzal na svet čert a v starších turistických príručkách a inej miestopisnej literatúre sa najvyššie položený most nazýva Čertov most. Toto miesto je naozaj impozantné, jeho bralá sú vysoké až 100 metrov a práve pod mostom sa nachádza najvyšší z vodopádov. O týchto povestiach sa zmieňuje aj v beletristicky spracovaných starých príbehoch z Hačavy Hačavská škola života a Znak čertovho kopyta, o doline sa píše aj v príbehu České móresy.
Turistická prístupnosť
Dolinou stúpa cesta pre autá z Hája až do Hačavy. Do Hája sa dostanete odbočkou z obce Turňa nad Bodvou, ktorá sa nachádza na ceste I. triedy č. 50 z Košíc v smere na Rožňavu.
Z Hája do Hačavy priamo cez dolinu prechádza žltá turistická značka. Stále miestne stúpa. Po prvé vodopády je to cca 30 minút, k poslednému pod Čertovým mostom asi hodina chôdze, do Hačavy asi 1 hodina a 20 až 30 minút. Tieto časy vnímajte orientačne, pri vodopádoch určite pobudnete dlhšie.
Cestou cez dolinu uvidíte na dvoch miestach smerovky s označením Hájske vodopády. Pokiaľ idete autom, pri prvej je zákaz zastavenia a polícia si rešpekt k dopravnej značke rada overuje najmä cez víkendy. Pri druhej smerovej šípke je cesta rozšírená s možnosťou zaparkovať. Ak sa chcete vrátiť pozrieť si prvý z vodopádov, je to asi 10 min nadol. Vodopády pri druhej zastávke sú však vyššie, impozantnejšie. Naviac, ak odtiaľ pôjdete pešo proti prúdu potoka, po niekoľko sto metroch uvidíte ďalšie pekné vodopády.
Oplatí sa zastaviť aj pri Čertovom moste (aj tu je miesto pre odstavenie auta) a úzkou cestičkou zísť pod most hlboko do kaňonu, kde sa nachádza najvyšší z vodopádov.
Pokiaľ idete z Hája, nezabudnite sa tam zastaviť a pozrieť si „Filmového anjela“, pri navštívení Hačavy odporúčame Jelení vrch.
Hájskou dolinou vedie aj červeno značená cyklistická trasa.
- Hájska dolina na automape
- Hájska dolina na turistickej mape
- Hájska dolina na mape cyklistických trás
Autor/zdroj:
text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
22.08.2013 00:00
Upravené:
02.10.2013 10:06