Pamätník Červenej armáde

Miesto: Slanec

Uprostred obce Slanec, hneď v blízkosti cesty vedúcej na hrad, stojí v parkovom teréne obohnaný ozdobným plotom pamätník Červenej armáde. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že zatiaľ čo vo väčšine obcí sa pamätníky osloboditeľom stavali pár desaťročí po vojne, ten v Slanci postavili ešte v roku 1945 ako prejav úprimnej vďaky. Znalec to zistí aj podľa toho, že v texte sa nachádza termín „Červená armáda“ a nie „Sovietska armáda“, ktorý sa začal používať výrazne neskôr po II. svetovej vojne.

Obec Slanec patrí k tým, ktorých sa bezprostredne dotkli najtvrdšie boje. Na jednej strane stáli nemeckí a maďarskí, na druhej strane ruskí a ukrajinskí vojaci. Hraničná čiara medzi Slovenskom a Horthyho Maďarskom viedla cez Slanský priesmyk, presnejšie – viedla päťdesiat metrov za posledným slaneckým domom. Nasledujúca obec Rákoš už bola na maďarskej strane, i keď pôvodne po Viedenskej arbitráži prislúchala územiu Slovenska. K posunu hraníc došlo na základe žiadosti obyvateľov samotného Rákoša.

Slanec ako prvá prihraničná slovenská obec bola zatiahnutá do tzv. malej vojny, v ktorej sa Maďarsko usilovalo o okupáciu ďalších území. Dokonca ju 19. 12. 1938 aj obsadili. Na zásah slovenských vojenských jednotiek sa však stiahli.

Pre obec bol búrlivý najmä koniec II. svetovej vojny. Bolo to územie, na ktoré útočili rovno dva ukrajinské fronty. Južnejšie od Slanca postupoval II. ukrajinský front vedený maršalom Malinovským, ktorého jednotky oslobodili Skároš. Priamo na Slanec si to mieril IV. ukrajinský front, ktorému velil generál Petrov.

Nemci spočiatku nedokázali presne odhadnúť, či IV. ukrajinský front pôjde na Košice cez Dargovský priesmyk alebo či zvolí cestu cez Slánsky. Aj z toho dôvodu boli pri Rákoši rozmiestnené ďalekostrelné delá.

Už začiatkom jesene 1944 prišli do Slanca prví Nemci, ktorí každý deň odvliekli mužov na nútené práce. Kopali sa zákopy a stavali bunkre. Pre miestnych obyvateľov to boli dni hrôzy, pretože pri práci boli často obstreľovaní ruskými lietadlami. Zlom nastal 6. novembra 1944, keď do dediny došlo početné nemecké vojsko a ubytovalo sa v školách, v kaštieli, v potravnom družstve i u ľudí v domácnostiach. V polovici novembra prišla do Slanca aj maďarská armáda, ktorá opätovne prekročila slovenské hranice. Maďarsko bolo v tom čase už posledným spojencom Nemecka. Podľa spomienok obyvateľov bolo medzi Maďarmi veľa mužov, ktorí využili rozľahlosť tamojších lesov na útek z armády.

Dňa 20. novembra 1944 nemecké veliteľstvo nariadilo evakuáciu dediny. Väčšina obyvateľov však výzvu neuposlúchla a začali si v záhradách budovať vlastné zemľanky, kde chceli prečkať prechod frontu. O desať dní nato však začali na obec dopadať prvé delostrelecké granáty a väčšina obyvateľov sa rýchlo presťahovala do Rákoša, Ďurkova a ostatných okolitých obcí. Prechádzali teda cez slovensko-maďarskú hranicu, ktorej stráženiu sa už v danom čase nepripisoval význam. Neodišli však všetci, tí čo ostali v Slanci, neušili, že im hrozí hladomor.

Už 18. decembra 1944 bola oslobodená Kalša i Slovenské Nové Mesto, Slanská Huta na druhý deň nadránom, potom aj Nový Salaš. Slanec ako strategické miesto pre vstup do priesmyku bol však stále obsadený a na svoje oslobodenie si ešte musel mesiac počkať. Bunkre boli vybudované v línii Slančík, Slanec, vrch Dobrák.

Hlavná časť bojov v Slanských vrchoch sa odohrávala v Dargovskom priesmyku, kde pôsobila najmä 18. armáda IV. ukrajinského frontu, vedená generálmajorom Antonom Josipovičov Gastilovičov a I. gardová armáda generálplukovníka Antona Antonoviča Grečka. Priamo na bojoch o Slanec, Slánsky priesmyk a Rákoš sa podieľal jej 491. gardový prápor.

Len pri prvom útoku na Slanec padlo 57 vojakov Červenej armády. Obec bola odrezaná od sveta. Po niekoľkých týždňoch tu domácemu obyvateľstvu došli potraviny. Už na Vianoce to vyzeralo veľmi vážne. Víťazný obrat nastal 18. januára 1945. To už bol dobytý Dargovský priesmyk a boje mali rýchly spád. Keďže aj II. ukrajinský front prelomil obrannú líniu v Údolí Bodvy, Nemcom hrozilo, že sa dostanú do obkľúčenia. Preto radšej ustupovali. Na druhý deň - 19. 1. 1945 - boli oslobodené aj Košice.

Medzi obcami Slanec, Slanská Huta a Vyšná Myšľa sa nachádza vrch Dobrák. Podľa dodnes žijúcich očitých svedkov sa práve tam stretli vojská II. a IV. ukrajinského frontu.

Použité informačné zdroje:
Autorský kolektív: Historické zvesti z minulosti Abovsko-turnianskej župy
František Petro: Zaujímavosti z histórie Slanca a okolia
Osobné výpovede obyvateľov obcí Slanec a Slanská Huta

Autor/zdroj: Slavomír Szabó, Foto: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 23.05.2013 06:00
Upravené: 04.07.2013 13:46