Pohreb so svadobnými družičkami

Miesto: Kalša

Presné datovanie týchto historických fotografií je trochu neurčité, vieme len, že vznikli ešte pred II. svetovou vojnou. Vidíme na nich pohreb slobodného dievčaťa. To vieme určiť podľa jedného charakteristického rysu.

Pokiaľ totiž v dedine zomrelo dievča skôr, ako sa stihlo vydať, ostatné slobodné dievky i dievčatká sa obliekli ako družičky na svadbu. Poznať ich môžeme vďaka ozdobným družbovským vencom na hlavách. Bola v tom určitá symbolika. Za základné poslanie ženy sa považovalo založenie rodiny a privedenie potomkov na svet. Ak sa to nenaplnilo, pohreb symbolizoval, že nebohá obchádza na – obrazne povedané – svadbu priamo s Kristom. Jej truhlu na cintorín niesli slobodní mládenci.

V Kalši pochovávali na jeden cintorín všetkých kresťanov. Grécki katolíci aj rímski katolíci mali aj majú hroby vedľa seba. Protestanti, v prípade Kalše kalvíni, boli pochovávaní trochu stranou na vyhradenom mieste. Do osudových deportácií v čase I. Slovenského štátu tu mali svoj osobitný cintorín aj Židia. Stál v blízkosti cesty v smere na Slanské Nové Mesto. Dnes by ste ho hľadali už márne, celkom zanikol a iba najstarší obyvatelia vedia, kde stával.

V časoch vzniku tejto fotografie sa pochovávalo na tretí deň po smrti. Dovtedy bola truhla s nebožtíkom vystavená v dome, kde nebohý človek býval. Počas dňa, no najmä po večeroch, sa tu stretávali všetci ľudia z dediny, aby sa pomodlili za spásu duše a povedali posledné zbohom. Pohrebný rituál s príhovorom kňaza sa konal priamo na dvore, kde sa i navždy zatvorila truhla. Práve z tohto miesta pochádzajú uverejnené fotografie. Potom sa už len truhla sprevádzaná smútočným zástupom odniesla na cintorín, vložila do zeme a zasypala. Tento obrad sa tu, ako aj v mnohých iných dedinách, takto konal až do čias výstavby domu smútku.

V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Júlia Kundrátová.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 02.08.2013 03:30
Upravené: 02.08.2013 09:25