Terra IncognitaTabačka Kulturfabrik

Na „Hušim tancu”

Miesto: Vyšná Myšľa

Fotografia pochádza z prvej polovice dvadsiateho storočia a muži stoja na „Huším tancu“. Toto miesto dostalo pomenovanie podľa toho, že tu každé ráno dedinčania odvádzali svoje husi k obecnému pastierovi. V danom čase ich tu chovali toľko, že tadiaľ takmer nebolo možno prejsť.

Traja muži s bicyklom vo Výšnej MyšliBicykel, ako vidíme na fotografii, už nebol v tých časoch ničím výnimočným. Aj podľa spomienok pána Šimona Helféna (narodený 1924), mal v čase jeho detstva vo Vyšnej Myšli bicykel „kde kto“. Fotografia skôr upúta pôvodnou dedinskou architektúrou - domom so slamenou strechou.

Väčší dom (na fotografii vľavo) patril v čase vzniku fotky Jakubovi Pástorovi. Menší dom (na fotografii vpravo) má ešte slamenú strechu a patril pánovi Páchovi.

Slamená strecha nebola ničím mimoriadna. Vo väčšom meradle sa začali nahrádzať „čerepom“, čiže škridlou až po II. svetovej vojne. Posledné domy so slamenými strechami stáli v obci začiatkom päťdesiatych rokov.

Za pozornosť stojí aj udupaná zem. Aj to bol v tom čase štandard. Asfalt a tu kládol až začiatkom šesťdesiatych rokov, keď bol predsedom miestneho národného výboru Albert Pach. K tomu sa viaže spomienka, že pán Pach urobil objednávku štrku a asfaltu za viac peňazí, ako obci pridelili z okresu. Mal záujem pokryť obe vtedajšie ulice (Nemeckú i Slovenskú). Prekročenie rozpočtu malo mať potom svoje následky a predsedu Alberta Pacha chceli súdne stíhať. Pri kontrole z okresu však údajne zapôsobilo, že mal šesť malých detí. Tak kontrolór do správy napísal, že sa potvrdila opodstatnenosť prekročenia rozpočtu a práca bola vykonaná v prospech celej obce i spoločnosti.

Ako sme uviedli vyššie, jeden z fotograficky zachytených domov patril Pastorovcom, či skôr Pásztorovcom. Toto priezvisko sa stalo vo Vyšnej Myšli pomerne bežné od novembra 1938, keď obec po Viedenskej arbitráži pripadla pod Horthyho Maďarsko. Keď sa v niektorej rodine narodilo dieťa, išli ho dať zapísať do matriky miestnemu – už maďarskému – farárovi. Ak mala rodina typické slovenské priezvisko, farár dieťa zapísal do matriky pod priezviskom Pásztor bez ohľadu na to, že jeho rodičia sa volali inak.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 18.07.2013 06:00
Upravené: 23.07.2013 14:28