Lúky v okolí obce
Miesto: SlančíkTáto fotografia pochádza zo konca päťdesiatych rokov a zachytáva obyvateľov Slančíka v prestávke počas kosenia a hrabania sena. I keď kataster obce má iba 330 hektárov, nachádza sa v širokom údolí potoka rovnakého mena, ako má dedina. Veľkú časť okolia okrem polí zaberajú práve lúky a pasienky.
Seno zohrávalo v živote niekdajšej dediny veľkú úlohu. V zime tvorilo základ stravy pre dobytok, využívalo sa tiež ako podstielka do stajní a maštalí. Niektoré rodiny, ktoré nemali veľké pozemky, však podstielali dobytku suchým lístím, ktoré si nosili z okolitých lesov.
Miestni obyvatelia spomínajú, že až do vzniku JRD chodili svoje lúky kosiť už ráno o tretej a zvyklo sa kosiť do rána do ôsmej. Za svitania, keď ešte slnko nebolo prudké, sa im robilo najlepšie. Potom už len nakosené seno obracali hrabľami až do večera, ak bolo potrebné aj viac dní. Nakoniec ho zozbierali a dosušovali v stohoch.
Okolité lúky boli a sú známe aj množstvom kvetov a liečivých rastlín. Najviac zbieraný bol harmanček. Ľudia nezriedka ešte aj v štyridsiatych rokoch chodili bosí a nohy si často doráňali na kamienkoch ciest alebo na strnisku polí a lúk. Harmančekový odvar slúžil ako dezinfekčný prostriedok najmä na všetky rany a ranky.
Rozľahlé lúky boli i sú priam predurčené na rozvoj včelárstva. V minulosti sa mu venoval pomerne veľký počet rodín, najmä Šipošovci, Dolgošovci, Vargovci, Petrovci Leškovci, Labaškovci, Morozukovci a Poštrkovci. I keď včelárstvo v Slančíku prežilo dodnes, je to už iba malý zlomok jeho niekdajšieho rozšírenia. Ide pritom o med z lúčnych kvetov, ktorý má úplne špecifickú vôňu, farbu i chuť.
Spracované podľa: spomienok obyvateľov obce Slančík a knihy František Petro, Jozef Beliš: Slančík
Autor/zdroj:
Slavomír Szabó
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
26.07.2013 00:30
Upravené:
26.07.2013 09:02
