Gazda, ktorý sa zaťal

Miesto: Ďurkov

Táto historická fotografia pravdepodobne pochádza z päťdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva gazdu Juraja Valíka, ktorý sa stal v obci legendárnym.

Ako devätnásťročný musel narukovať do armády a odísť bojovať na front I. svetovej vojny. V boji bol ťažko zranený a amputovali mu jednu nohu pod kolenom. Dostal ťažkú drevenú protézu, ktorú si obopínal koženými remeňmi až od pliec. Napriek tomu usilovne pracoval na svojom gazdovstve, pričom vlastnil až desať hektárov pôdy, kde oral, sial a zbieral úrodu.

Muž rodiny, ktorá vlastnila desať hektárov, už bol považovaný za veľkého gazdu. Pán Juraj Valík sa zaťal, nechcel sa poddať nepriaznivému osudu a naďalej pestoval pšenicu, jačmeň, raž, ovos, zemiaky, repu, kapustu, tiež konope. Okrem toho choval kone a kravy. Nadprodukciu úrodu chodil predávať do Košíc „na jarmočisku ku malej železničnej stanici“. Okrem toho vlastnil v Ďurkove krčmu. Na jej prevádzku dostal licenciu v roku 1927 ako odškodné zato, že z neho vojna urobila invalida.

S jednou nohou pracoval na roliach až do vzniku jednotných roľníckych družstiev, kedy mu boli v rámci kolektivizácie jeho polia i dobytok odňaté násilím. Potom mu už len pridelili invalidný dôchodok vo výške 240 korún. Jeden z najmenších, aký mohol dostať, pretože bol kulakom (súkromným poľnohospodárom, ktorý nechcel vstúpiť do družstva)...

Spracované podľa spomienok pani Alžbety Valíkovej.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 12.08.2013 04:00
Upravené: 12.08.2013 10:31