Terra IncognitaTabačka Kulturfabrik

Cesta do kúpeľov a Štóskeho sedla

Miesto: Štós

Táto historická fotografia vznikla niekedy po vzniku I. ČSR a zachytáva pohľad na cestu vedúcu od obce Štós ku Kúpeľom Štós a do Štóskeho sedla. Dokumentuje, v akom stave vyzerali cestné spojenia, keď sa ešte nepoužíval asfalt, ale vozovka sa udržiavala v stave tvrdej ujazdenej zeminy.

Cesta do kúpeľov a Štóskeho sedlaJe pravda, že v danom čase tadiaľ jazdilo oveľa viac furmanských vozov ako áut, no na druhej strane ani autá neboli výnimkou. Zatiaľ čo v niektorých obciach videli „dymiace čudo, ktoré ide samo bez koní“ niekedy až v tridsiatych rokoch 20. storočia, štóske deti pohľad na auto už veľmi nevzrušoval. Kvôli kúpeľom tadiaľ jazdili páni pomerne často, v tridsiatych rokoch tu už chodil pravidelne aj nákladiak, pretože pre kúpeľných hostí privážal každé ráno čerstvý chlieb a pečivo až z vybranej košickej pekárne.

Aby cesta vyhovovala požadovaným podmienkam - jedinou podmienkou bola jej prejazdnosť – Štós mal vlastného cestára. Ten mal k dispozícii valec, ktorý alebo tlačil sám, alebo ho ťahal za koňom a prechádzal ním po ceste najmä po dažďoch, keď mohla zem lepšie „uľahnúť“. Úlohou cestára bolo aj udržiavať priekopy po oboch stranách cesty tak, aby nimi mohla voda voľne odtekať a nevylievala sa. V neposlednom rade sledoval, aby obe strany cesty boli čisté a návštevníci obce či kúpeľov nevideli za jazdy nikde žiadne odpadky.

Cesta zo Štósu do Kúpeľov Štós i hore na sedlo je pomerne strmá. To zrejme cestárovi spôsobovalo vrásky najmä v zime, keď z nej musel odstraňovať ľad, aby sa vodičom nešmýkalo. Túto prácu robil zvyčajne dlhšie ako napríklad medzevský cestár, pretože Štós je natoľko zovretý v doline, že podľa slov jeho obyvateľov tu oproti Medzevu prichádza jar minimálne o dva týždne neskôr.

Úloha obecného cestára viac-menej skončila, keď cestu z Medzeva do Štósu v päťdesiatych rokoch pokryli asfaltom. Ostali mu už len vnútroobecné komunikácie, ale o pár rokov dostali asfaltový koberec aj tie.

Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Gabriela Stramová.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 01.07.2013 06:00
Upravené: 17.07.2013 16:20