Brusiči a kovový prach

Miesto: Štós

Uverejnená historická fotografia vznikla v roku 1911 alebo 1912 a zachytáva brusičov Wlaszlovitsovej fabriky na výrobu nožov a šablí. Títo muži pracovali šesť dní v týždni a neustále od rána do večera brúsili.

Hala bola v tom čase bez možností výraznejšieho vetrania a o brusičoch bolo všeobecne známe, že majú krátky život. Nepoužívali sa ani také základné ochranné prostriedky ako plátenná maska cez tvár alebo okuliare na oči. I keď je kovový prach pomerne ťažký, nadýchali sa ho dosť a museli znášať kruté dôsledky.

Tvrdenie možno ilustrovať na prípade muža, ktorý sedí v prvom rade, druhý zľava. Jeho meno bolo Martón Nagy. Nenarodil sa v Štóse, ale v rumunskom meste Oradea. Jeho rodičia neboli najchudobnejší, pretože vlastnili vinice. Mali však jedenásť detí a tak ich nemohli všetkých dostatočne zaopatriť. Dvoch synov poslali do Budapešti, aby sa vyučili za obrábačov kovov. Keď ukončili učňovské roky a potrebovali prax, prišiel do Budapešti majiteľ štóskej fabriky Jozef Wlaszlovits, aby našiel odborných pracovníkov. Po návšteve Smolníka Martónov brat radšej odišiel skúsiť šťastie do Ameriky, ale Martón Nagy tu ostal, oženil sa a mal tri deti. Bol odborník najmä na brúsenie šablí. Jeho život brusiča bol však krátky. Na následky vdychovania kovového prachu zomrel vo veku 35 rokov.

Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Gabriela Stramová.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 02.07.2013 06:00
Upravené: 17.07.2013 16:27