Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...

Začiatok stránky, titulka:

Jasovská jaskyňa

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Jasov

Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Názov: Jasovská Jaskyňa
Zadelenie: Národná prírodná pamiatka, Jaskyne svetového dedičstva, Ramsarské mokrade
Katastrálne územie: Jasov
Okres: Košice-okolie
Geomorfologická jednotka: Slovenský kras
Dĺžka: 2811 m
Hĺbka (výškový rozdiel – vertikálne rozpätie): 55 m

Poloha jaskyne

Nachádza sa v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, v Medzevskej pahorkatine neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na západnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras.

Prístup k jaskyni

Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine na západnom okraji obce Jasov. K jaskyni je možné sa dostať odbočkou zo štátnej cesty č.E571 Košice – Rožňava, pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou, cestou č.550 (10 km) alebo zo smeru Spišská Nová Ves – Smolník - Štós. Vchod je od parkoviska vzdialený asi 100 m bez prevýšenia.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy

Jasov (bus)

Prístup autom k jaskyni

Z Košíc smer Rožňava cez Moldavu nad Bodvou, odbočiť smer Jasov – 35 km
Z Rožňavy smer Košice cez Sorošku, Moldavu nad Bodvou, odbočiť smer Jasov – 50 km
Zo Spišskej Novej Vsi cez Smolník, Štós - 75 km

Prehliadková trasa

Dĺžka: 720 m
Doba trvania: 45 min
Priemerná teplota: 8,8 až 9,4 stupňov Celzia

Prehliadkový okruh má dĺžku 720 m a prevýšenie 30 m. V jaskyni je 339 schodov. Výškový rozdiel medzi vchodom a východom je 28 m. Prehliadka trvá asi 45 min. Teplota vzduchu sa pohybuje od 8,8 do 9,4°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 90 až 98 %.

Jaskyňu vytvorili ponorné toky rieky Bodvy v druhohorných triasových vápencoch v piatich vývojových úrovniach. Nachádza sa v nej bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov. Zimuje tu až 19 druhov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku. O tom, že jaskyňu poznali už v historických dobách, svedčí bratrícky nápis v Husitskej sieni z roku 1452.

Vstupný poriadok (zmena vyhradená)

Pravidelný vstup sa uskutoční pri minimálnom počte 4 osôb.
Vstupy sa môžu z prevádzkových dôvodov uskutočniť na základe rozhodnutia správcu jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov.
Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne a treba zaplatiť poplatok.
Jaskyne sú zatvorené každý pondelok a 1.1. a 24.-26.12.

Otváracie hodiny

Cenník

Kontakt

Správca jaskyne: Ing. Jozef Menda
Adresa: 044 23 Jasov
Telefón: 055 466 41 65
E-mail: jasov@ssj.sk
Web: Správa slovenských jaskýň

Prírodné pomery

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových sivých gutensteinských dolomitoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch. Jasovská skala je výrazne porušená zlomovými poruchami a početnými puklinami, čo podmieňuje prevládajúci smer chodieb a do značnej miery aj množstvo chodieb v jaskyni. Jasovská jaskyňa dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m.

Podzemné priestory sa vytvárali postupne vo viacerých vývojových fázach od najvyšších chodieb po najnižšie časti jaskyne v závislosti od vývoja doliny rieky Bodva. Vysoké meandrovité chodby so stropným korytom v hornej a strednej časti jaskyne vznikli koróznou a eróznou činnosťou bývalých ponorných vôd Bodvy. V nižších častiach sú dómy, siene a chodby so stenovými zárezmi a zarovnanými stropmi, ktoré zodpovedajú fázam stagnácie bývalej úrovne vodnej hladiny. Najnižšie časti jaskyne so zarovnanými stropmi vznikli rozpúšťaním vápenca v podmienkach pomaly prúdiacej až stagnujúcej vody.

Kolísanie hladiny podzemných vôd má za následok zaplavovanie najnižších častí jaskyne vrátane časti prehliadkovej trasy. Najnižšia úroveň hladiny jazera v jaskyni je 7 m pod úrovňou povrchového toku Bodvy, ktorej vody jaskyňou už nepretekajú. Občasné zaplavovanie dolných častí jaskyne v súčasnosti nezodpovedá kolísaniu hladiny Bodvy.

Viaceré časti jaskyne dekoruje bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 8,8 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 90 až 98 %.

Z pozostatkov niekdajších živočíchov sa v jaskyni našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). Jasovská jaskyňa je veľmi významnou chiropterologickou lokalitou. Doteraz sa zistilo až 19 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zdržujú najmä v zimnom období. Najpočetnejší je podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk podkovárov veľkých na Slovensku. Z drobných bezstavovcov je vzácna šťúrovka Eukoenenia spelaea.

História a súčasnosť

Jasovská jaskyňa bola osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), bronzovej dobe, halštatskej dobe (staršej železnej dobe) a rímskej dobe. Ojedinelé archeologické nálezy poukazujú aj na možné krátkodobé paleolitické osídlenie.

Traduje sa, že jaskyňu (jej horné časti) objavil niektorý z mníchov rádu premonštrátov v Jasove. Prvé zmienky o existencii rádu sa viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako útulok. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá asi pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátnych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846.

V roku 1923 objavili Tigriu chodbu (J. Tenjak, J. Koval), priestory nad Tigrou chodbou (V. Bluma za pomoci A. Štanglera a S. Práta), priestory za Veľkým dómom (J. Zikmund so spolupracovníkmi) a horné poschodie s nápisom z roku 1452 (J. Zikmund). Sekcia pre výskum východoslovenského krasu po úpravách nanovo otvorila jaskyňu pre verejnosť v roku 1924. Jaskyňa je elektricky osvetlená od roku 1926. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m.

Výstava vo vstupnom areáli

Otvorená dňa 27. 5. 1997. Prvá časť obsahuje informácie o geologických a geomorfologických pomeroch Jasovskej jaskyne a okolia, o formách sintrovej výplne, speleoklimatických a hydrologických pomeroch jaskyne, paleontologických nálezoch a jaskynnej faune. Druhá časť predstavuje ochranu jaskyne v rámci Národnej prírodnej rezervácie Jasovské dubiny v NP Slovenský kras a ozdravovacie speleoklimatické pobyty v jaskyni.

Náučné panely

Jednoduchším spôsobom predstavenia prírodných a kultúrno-historických hodnôt jaskyne alebo jej okolia sú náučné panely. Správa slovenských jaskýň nainštalovala pri Jasovskej jaskyni panel na ochranu netopierov (1995).