Tieto stromy patria medzi najstaršie a najvyššie, ktoré môžete nájsť na území Slovenska. Napriek tomu stále nie sú pamiatkovo chránené. Mohutné duby však vstúpili do erbov oboch susedných dedín.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: RuskovTieto stromy patria medzi najstaršie a najvyššie, ktoré môžete nájsť na území Slovenska. Napriek tomu stále nie sú pamiatkovo chránené. Mohutné duby však vstúpili do erbov oboch susedných dedín.
Na mieste zvanom Regeta sa v stredoveku nachádzala dedina rovnakého mena. V 14. a 15. storočí tu bola dokonca cesta k Slanskému hradu, na ktorej sa vyberalo mýto. Možno i tu môžeme hľadať pôvod stromov, pretože mýtne miesta boli často označené dubovými alejami. Prívrženci staršieho dátumu výsadby stromov sa zasa môžu odvolávať na listinu z roku 1221. Podľa nej uhorskí vojaci, keď postupovali na sever, v tejto oblasti narazili na „ruských strážcov“ územia. Tento zdanlivo málo významný záznam môže viesť k dvom teóriám. Je známe, že kresťanstvo sa nešírilo ihneď príchodom Cyrila a Metóda z Byzancie, ale kresťanské kostoly na východe Slovenska pred 13. storočím boli viac-menej výnimočné. Viacero historikov vo svojich odborných publikáciách udáva práve 13. až 14. storočie ako čas masívneho šírenia kostolov a fár v tejto oblasti. Pritom aj v blízkom okolí sa ešte nachádzali rituálne miesta slovanských starovercov (nesprávne nazývaných pohania). Napríklad o rituálnom mieste zvanom Balwankew pri obci Seňa svedčí zápis z roku 1267. Pre slovanských starovercov bol dub posvätný strom. Stavali sa z nich tzv. posvätné háje, niečo ako prírodné chrámy. Môžeme priradiť stromom na Regete tento význam? Viac k určeniu veku dubov by pomohol botanický výskum, ktorý sa tu však ešte neuskutočnil.
Druhá teória sa týka pojmu „ruskí strážcovia“. Kto to boli? Ukrajinci? Rusíni? Vieme, že podľa historickej i etnografickej výuky k nám začali Rusíni prenikať od 14. do 17. storočia v rámci valaskej kolonizácie. Znamená vari zápis z roku 1221, že Rusíni tu boli už oveľa skôr a v rámci valaskej kolonizácie sa iba viac zviditeľnili? S určitosťou zatiaľ vieme iba toľko, že podľa nich získala názov obec Ruskov.
Prvú písomnú zmienku o Regete poznáme z roku 1298 a patrila k Slanskému panstvu. V roku 1565 tu však žilo len 17 obyvateľov a v roku 1686 bola už dedina neosídlená. Zmienka o nej ešte pochádza aj z roku 1715. Nachádza sa na zozname vyľudnených obcí, medzi ktoré patrili aj Slančík, Kalša a Ruskov. Boli to dediny, ktoré de facto vymreli jednak „vďaka“ vidieckej chudobe počas stavovských Rákociovských povstaní, tiež na mor, ktorý začiatkom 18. storočia zasiahol túto oblasť. Zmienka o Regete ešte pochádza aj z roku 1808, ale už sa spomína nie ako obec, ale majer.
Po 2. novembri 1938, keď Viedenská arbitráž rozhodla o zmene československo-maďarských hraníc a vzniklo Horthyho Maďarsko, viedla nová hranica práve cez Regetu. Slančík ostal slovenskou obcou, Ruskov pripadol Maďarom. Tento stav trval až do 21. januára 1945, kedy navštívil Košice politruk 18. armády IV. ukrajinského zboru a priniesol stanovisko oslobodzujúcej mocnosti ZSSR, podľa ktorého vstúpila opäť do platnosti Trianonská dohoda. Túto neskôr opätovne potvrdili všetky víťazné mocnosti.
Regetou prechádza červená turistická značka, ktorá vedie zo Slovenského Nového Mesta cez Tokajskú oblasť, kúpele Byšta, okolo jazera Izra cez prírodnú rezerváciu Malá Izra, národnú prírodnú rezerváciu Veľký Milič a Slanský hrad. Ďalej od Regety pokračuje na Dargovský priesmyk až do Prešova. Vedie tadiaľ aj Cyklistická horská trasa Alžbeta, ktorá prechádza cez Slanské vrchy a spája Prešov, jazero Izra, ďalej vedie až na Tokaj do obce Čerhov.
Prechádzka Regetou pripomína výlet do krajiny stromov – obrov. Pokiaľ sa z Regety prejdete ďalej asi 20 minút po lesnej asfaltovej ceste v smere na Dargovský priesmyk, prídete na odpočinkové miesto, kde sa nachádza upravený prameň a lavičky. Ticho lesa si vás získa...
Regeta - súradnice GPS: N 48° 40,360´ ; E 021° 28,512 ´
Použitá literatúra:
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.