[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Nálezy nasvedčujú tomu, že Slanský priesmyk zohrával svoju úlohu aj v dobách predhistorických. Išla tadiaľ cesta vedúca zo zemplínskeho Potisia k rieke Torysa a po jej brehu na sever cez Šariš do Haliče. Z východných svahov vrchu Várhegy pri obci Nižná Myšľa sa našli dávnejšie predhistorické nálezy z doby kamennej i bronzovej.
V roku 1929 sa v Slanci našiel aj poklad rímskych cisárskych mincí. Zachránilo sa z neho osem kusov, pochádzajúcich z 3. storočia nášho letopočtu, čo dokazuje smerovanie cesty z rímskej provincie Dácia cez Slanský priesmyk do krajov severne od Karpát. Okolo roku 300, čiže v čase rímskych provincií, prešiel germánsky kmeň Vandalov z Haliče cez Slanský priesmyk do horného Potisia.
V 11. a 12. storočí išla hlavná trasa cesty zo Zemplína cez Slanský priesmyk, zo Slanca k Ruskovu a cez Olšovany k Toryse.
Cesta zo Slanca v smere Rákoš, Bohdanovce, Nižná Hutka, Košice, ako ju poznáme z mapy Abaujskej stolice zo začiatku 14. storočia, bola využívaná len od čias výraznejšieho regionálneho vplyvu mesta Košice, teda od 13. storočia.
Slanský priesmyk zohral svoju historickú úlohu aj v časoch II. svetovej vojny. Nemci sa mylne domnievali, že sa IV. ukrajinský front pokúsi dostať do Košickej kotliny práve touto cestou. Preto bola pri obci Rákoš umiestnená batéria s ďalekonosnými delami. Červená armáda si však nakoniec pre svoj zámer zvolila Dargovský priesmyk. V rokoch Horthyho okupácie viedla priesmykom hranica medzi Slovenskom a Maďarskom.
V súčasnosti prechádza Slanským priesmykom cyklotrasa Alžbeta, ktorá spája Prešov s jazerom Izra a vedie ďalej do oblasti Tokaja.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.