Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Jasovská planina

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Jasovská planina v zimePlaniny oddeľujú vodné toky potokov a riek Štítnik, Slaná, Čremošné, Turňa, Blatnica, Hájsky potok a Bodva Bodva . Iba Silickú planinu od planiny Dolný vrch rozdeľuje horské sedlo Soroška a planina Dolný vrch nad prameňom riečky Turňa nie je od Silickej planiny oddelená vodným tokom. (V niektorých materiáloch je planina Dolný vrch uvádzaná ako podcelok Silickej planiny.)

Jasovská planina v zimeVyčlenenie územia

Najvýchodnejšia z uvedených planín je Jasovská. Nachádza sa na ploche približne 16 x 10 kilometrov. Zo západnej strany ju od Zádielskej planiny oddeľuje Hájsky potok, na východ klesá k potoku Drienovec a rieke Bodva v pásme obcí Jasov, Debraď a na juhovýchode k obci Drienovec. V severnej časti je od ostatného územia oddelená rovnako Bodvou a potokom Teplica. V južnej časti svahy planiny klesajú do Turnianskej kotliny. Priamo na hranici severozápadnej hranice planiny sa nachádza Hačava. Celá Jasovská planina je v okrese Košice-okolie.

Jasovská planina v zimeOchrana štátom a UNESCO

Jasovská planina ako súčasť národného parku požíva najvyšší stupeň ochrany na štátnej úrovni, jej význam je však medzinárodný – svetový. Svedčí o tom zápis jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu do zoznamu Svetového zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Zápis (realizovaný v roku 1995) vychádza predovšetkým z nesmiernej veľkosti a pestrosti podzemných priestorov. V Slovenskom krase sú pritom jaskyne ako krasové, tak aj ľadová a aragonitová.

Jasovská planina v zimeProstredie – krasové javy

Jasovská planina návštevníka láka peknými lúkami, lesostepou a výhľadmi na okolitý kraj najmä nad Hájskou dolinou a z Jasovskej skaly. Škrapové polia sú pomerne bohaté, no nie natoľko ako na Silickej planine, ale nedajú sa opomenúť. Rovnako je to aj s počtom závrtov, ktoré ako rozľahlé prírodné lievikovité útvary odvádzajú dažďovú vodu do podzemných priestorov. Drienovecká jaskyňa (v niektorých materiáloch ako Drienovská jaskyňa) je zasa známa ako vyvieračka s monumentálnym otvorom do vápencového brala a nachádza sa priamo na žltej turistickej značke pri Drienoveckých kúpeľoch.

Jasovská planina v zimeSezónne turisticky prístupná je Jasovská jaskyňa, ktorá láka návštevníkov nielen mohutnosťou podzemných priestorov, ale aj monumentálnou kvapľovou výzdobou.

Najpozoruhodnejší je však (návštevníkovi neprístupný) podzemný systém Kunej priepasti a jaskyne Skalistý potok. Kunia priepasť pri hĺbke 203 metrov sa zároveň rozvetvuje do 600 metrov podzemných chodieb. Jaskyňa Skalistý potok má neuveriteľných 7 107 metrov podzemných chodieb. Podzemie Kunej priepasti a jaskyne Skalistý potok spája spoločný podzemný tok a možnosť nálezu ďalších jaskynných priestorov sa prirodzene očakáva.

Z fauny Jasovskej planinyProstredie – fauna

Z vtáčích dravcov v oblasti Jasovskej planiny možno pozorovať skutočnú raritu, ktorou je sokol rároh (Falco cherrug), ale aj mnohé iné druhy dravcov.

Obyvatelia Hačavy zhodne tvrdia, že v posledných rokoch pozorujú častejší výskyt rysa ostrovida (Lynx lynx).

Líšky, diviaky, srny a jelene má možnosť vidieť takmer každý turista, ktorý si privstane a nerušene pozoruje niektorú z lúk. Rovnako dosť často možno tieto zvieratá stretnúť, ak kráčate planinami v tichosti.

Kostol sv. LadislavaProstredie – história

Jasovská planina mala v stredoveku mimoriadny miestny význam. Svedčí o tom kostol sv. Ladislava, ktorý je postavený priamo na planine v katastri obce Debraď. Viaže sa k nemu povesť z 11. storočia, kedy tu údajne bojoval kráľ Ladislav (neskôr sv. Ladislav) s Kumánmi. Podľa povesti sa vojsko dostalo do obkľúčenia a bolo i značne oslabené pretože mu chýbala voda. Vtedy vraj kráľ Ladislav zabodol meč do zeme, takže týmto mal meč tvar kríža a modlil sa. Keď ostrie meča vytiahol, na mieste vytryskol prameň, ktorý je dnes známy ako Ladislavova vyvieračka. (Podľa inej verzie povesti sa modlil, keď sedel v sedle a po skončení modlitby kôň udrel kopytom do zeme a tak vznikol prameň.)

Z flóry Jasovskej planinyPri vyvieračke sa nachádza kostol, ktorý si ešte vyžaduje podrobnejší archeologický výskum. Podľa niektorých údajov pochádza z 15. a podľa niektorých dokonca z 12. storočia. Literárne spracovanú legendu si môžete prečítať tu.

V Jasove sa nachádzajú ruiny Jasovského hradupremonštrátsky kláštor.

Jasovská planina v letePrístupové cesty

Jasovská planina má pomerne slušný počet značkovaných turistických chodníkov. Z Jasova vedie žltá značka až do Drienovca a modrá na Jelení vrch k Hačave. Z Moldavy nad Bodvou vedie zelená značka do Hačavy. Z Drienovca modrá značka k vyvieračke Miglinc a do obce Háj, tiež žltá do Jasova.

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2022 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.