Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Ďurkov
Samozrejme, v danom období v dedinách neboli škôlky. Prvé dieťa matka zvyčajne nosievala všade so sebou, alebo ak si to mohla rodina dovoliť, ostávala doma. Pri ďalších deťoch, najmä ak bol medzi súrodencami primeraný vekový rozdiel, tí starší preberali úlohu opatrovateľov a matka chodila pracovať. Väčšinou to nebývalo pravidelné zamestnanie na plný úväzok, ale sezónne práce na poliach; ako vlastných tak aj „panských“. Platba často nebývala v peniazoch, ale v naturáliách, najčastejšie obilím. Napríklad rodina Rákovszkých ženám, ktoré pri žatve viazali snopy, nechávali každý jedenásty snop. Konkrétne rodina, ku ktorej patril tento chlapček, chodila pracovať práve na role a statky pri kúrii Rákovszkých. Úlohou staršej sestry chlapčeka bolo doniesť ho k matke na pole vždy, keď bolo treba kojiť. Keďže v tom čase neboli bežné hodinky, a u detí už vôbec, matka vyznačila pri dome okolo stromu kameňmi a palicami určité body. Vždy, keď sa tieň stromu dotkol daného bodu, musela jej dcéra dieťa priniesť.
Chlapček na fotke má dva, nanajvýš tri roky. Na kojenie chodil aj vtedy, matky vlastne kojili, pokiaľ mali mlieko. Majiteľka fotografie si spomína, že to bolo bežné aj u štvorročných detí. Okrem čiastočnej úspory jedla to ženy vraj robili aj preto, lebo verili, že kým koja, nemôžu otehotnieť.
V danom roku chodila mládež a aj dospelí bežne naboso. Topánky už síce mali, ale často si ich šetrili. Ako však ukazuje aj táto fotka, malé deti mali vždy obuté celé topánočky, „žeby im spevneli nôžky“. Na tom sa nešetrilo, to bolo tabu, aspoň u nerómskej populácie obce. Topánky však vydržali dlhé roky. Konkrétne tento chlapček je piate dieťa svojich rodičov a topánky, ktoré má obuté, už predtým nosili jeho štyria starší súrodenci.
Spracované podľa spomienok pani Alžbety Nemčíkovej.
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Samozrejme, v danom období v dedinách neboli škôlky. Prvé dieťa matka zvyčajne nosievala všade so sebou, alebo ak si to mohla rodina dovoliť, ostávala doma. Pri ďalších deťoch, najmä ak bol medzi súrodencami primeraný vekový rozdiel, tí starší preberali úlohu opatrovateľov a matka chodila pracovať. Väčšinou to nebývalo pravidelné zamestnanie na plný úväzok, ale sezónne práce na poliach; ako vlastných tak aj „panských“. Platba často nebývala v peniazoch, ale v naturáliách, najčastejšie obilím. Napríklad rodina Rákovszkých ženám, ktoré pri žatve viazali snopy, nechávali každý jedenásty snop. Konkrétne rodina, ku ktorej patril tento chlapček, chodila pracovať práve na role a statky pri kúrii Rákovszkých. Úlohou staršej sestry chlapčeka bolo doniesť ho k matke na pole vždy, keď bolo treba kojiť. Keďže v tom čase neboli bežné hodinky, a u detí už vôbec, matka vyznačila pri dome okolo stromu kameňmi a palicami určité body. Vždy, keď sa tieň stromu dotkol daného bodu, musela jej dcéra dieťa priniesť.