Žena z Herlian sa v Košiciach nechala odfotiť, aby svoju podobizeň mohla poslať mužovi, ktorý v tých časoch pracoval v Amerike. Vieme to z tvrdení jej potomkov, ktorí si toto jej rozprávanie ešte pamätajú.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: HerľanyŽena z Herlian sa v Košiciach nechala odfotiť, aby svoju podobizeň mohla poslať mužovi, ktorý v tých časoch pracoval v Amerike. Vieme to z tvrdení jej potomkov, ktorí si toto jej rozprávanie ešte pamätajú.
V súvislosti s týmto sa nám dobre núka porovnanie s druhou fotografiou. Žiaľ, majitelia fotky vedia len toľko, že je na nej odfotený niekto z ich rodiny, ale nevedia už kto a kde a kedy bola vyhotovená. Je však dôvodné sa domnievať, že bola vyhotovená v Amerike a zachytáva aj niekoho zo slovenských migrantov. Spomínaný rozdiel spočíva v tom, že zatiaľ čo na Slovensku, a to najmä medzi dedinčanmi, bolo fotografovanie v danom čase čosi výnimočné a slávnostné, v zahraničí to bola vec, ktorá si nevyžadovala priveľkú pozornosť. Na slovenskom vidieku v tom čase pred objektív nechcel nikto, kto nebol slávnostne ustrojený. Bolo by tu skoro nemožné nechať si urobiť foto v rozopnutom kabátci a s fľašou v ruke.
Migrácia za prácou do Ameriky, ale tiež napríklad do Belgicka, bola v tejto časti východného Slovenska výrazná už v 19. storočí a po vzniku I. ČSR ešte zosilnela. Spôsobila to najmä pozemková reforma, na základe ktorej boli po rozpade Rakúsko-Uhorska vyvlastnené pozemky šľachty zahraničného pôvodu. Roky, počas ktorých bol ich majetok de facto zoštátnený, sa vyznačovali výrazným útlmom poľnohospodárstva a tým aj prehĺbením vidieckej chudoby. Význam reformy bol presne opačný, zoštátnená pôda sa mala rozparcelovať a dať do užívania drobným roľníkom, ale pokiaľ boli všetky administratívne aktivity dotiahnuté do požadovaného stavu, ekonomická situácia sa skôr zhoršila.
Na druhej strane - pozemková reforma nemala na Herľany priamy dopad. Obecná kronika k tomuto uvádza: "Naši občania - drobní roľníci, nestali sa účastnými rozparcelovanej pôdy. V katastri obce prevažujú lesy, ktoré boli majetkom veľkej feudálnej rodiny Forgáča-Waldbotta. Veľké lesné pozemky odkupoval štát, resp. ponechával veľké výmery do 250 ha bývalým majiteľom. A tak známa a toľko omieľaná pozemková reforma sa našej obce nedotkla."
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.