Smutný koniec kúpeľnej éry

Miesto: Herľany

Druhá svetová vojna sa stala pre Herlianske kúpele úplnou tragédiou. Najmä počas posledných mesiacov sa tam usídlili Nemci, ktorí si užívali liečbu a nachádzalo sa tam aj stredisko nemeckej nacionalistickej mládeže Hitlerhungend.

Napriek tomu sa aj v čase vojny v Herľanoch liečilo 150 až 200 hostí ročne. Avšak tesne pred oslobodením obce, keď už začali boje o Dargovský priesmyk, Nemci úplne vyrabovali kúpeľné zariadenia, hosťovské izby i reprezentatívnu reštauráciu. Z kúpeľov ostalo len rumovisko.

Pokusy o oživenie kúpeľníctva boli v roku 1946, ale pomerne chabé. Až v roku 1950 sa opätovne sprevádzkovali dve kúpeľné budovy a reštaurácia. Prevádzkoval ich košický Slovakotour, od ktorého potom štát kúpele vzal a zriadil tam vojenskú zotavovňu. Tá fungovala, ale reštaurované boli len ubytovacie a stravovacie zariadenia, nie liečebné objekty.

V roku 1954 vojenskú zotavovňu prevzal Krajský národný výbor v Košiciach, a to pod zámienkou vybudovania detskej zotavovne. Len čo však dostal kúpele do správy, zmenil účel zariadenia a tak tam vzniklo stredisko politickej školy funkcionárov národných výborov. Na svoju obhajobu spustili kampaň, podľa ktorej vraj už voda z gejzíru nie je liečivá. Všetky rozbory slanej zemičitej uhličitej vody pritom stále vykazovali, že sa jej zloženie nemení. Bola rovnako vhodná ako v časoch, keď sa tu liečili žalúdočné, cievne, črevné, srdcové a ženské choroby, tiež chudokrvnosť a alergie.

Kúpeľné procedúry v časoch prevádzkovania kúpeľov mali tri fázy. Tou prvou bolo pitie liečebnej vody. Druhou fázou bolo kúpanie sa v ohriatej vode, ktorá sa zachytávala po erupcii gejzíru. Tretia fáza bola hromadná inhalácia. Tesne pred erupciou gejzíru kúpeľný zriadenec trúbil na trúbe a zvolával všetkých hostí. Títo potom počas erupcie zhlboka dýchali. Ešte aj dnes tu na erupcie prichádzajú najmä rodiny s deťmi, ktoré trpia alergiami.

V rokoch 1956 – 1968 sa na mieste kúpeľov zriadilo rekreačné stredisko Revolučného odborového hnutia a potom do roku 1983 školiace stredisko pre zahraničných študentov, ktorí sa tu učili slovensky. Dnes sú kúpele stále nefunkčné, spravuje ich Technická univerzita v Košiciach, kde má svoje školiace stredisko.

Pôvodné liečebné zariadenie malo pred časom zániku 60 izieb a 56 kamenných vaní. Počas „prebudovania“ na politické a školiace centrá boli tieto vane vyhodené za kúpele, kde ležali celé desaťročia.

• Na prvej fotografii vidíme Nemcami zdemolovanú liečebnú budovu.
• Na druhej fotografii vidíme reštauračnú budovu a altánok v päťdesiatych rokoch 20. storočia, keď už kúpele neslúžili svojmu pôvodnému účelu.
• Tretia fotografia približuje interiér reštaurácie v roku 1952, keď ju prevádzkoval Slovakotour.
• Štvrtá fotografia zachytáva jeden z liečebných prameňov tesne po II. svetovej vojne. Tento prameň je funkčný i dnes.
• Na piatej fotografii, ktorá pochádza z čias II. svetovej vojny, vidíme ubytovacie zariadenie kúpeľov. To stojí i dnes, ale budova je na nepoznanie. Jej pekná pôvodná fasáda je zahádzaná brizolitom a nachádza sa v nej ubytovňa Branisko.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 05.08.2013 12:10
Upravené: 05.08.2013 12:17