[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: KalšaZaujímavo vyzerá šírka sukne ženy. V skutočnosti má tých sukní na sebe viac, všeobecne platilo, že čím väčší počet si ich oblečie, čím bude širšia, tým je väčšia parádnica. Na slávnostné príležitosti preto ženy nosili aj päť až šesť sukní naraz. Vrchná sukňa v daných rokoch bývala tmavá a prekrývala ju čierna zástera zvaná fartuch. Pod vrchnou sukňou sa nachádzalo viacero spodných, ktoré boli biele a často naškrobené, aby dostatočne odstávali od tela.
Kalšanské ženy si v danom čase kupovali škrob v obchode „u Žida“ a spodné sukne žehlili ešte za mokra, aby boli dostatočne tvrdé. Samozrejme, aj žehličky v daných rokoch vyzerali inak. Boli duté a dovnútra sa kládli žeravé uhlíky. Naviac sa ešte nahrievali na peci. Počet sukní, ktoré nosili mladé ženy, čiastočne klesol na dve, maximálne tri až v štyridsiatych rokoch.
Mužova košeľa nemá golier, resp. v dnešnom ponímajú je ukončená „stojačikom“. Okolo krku je však vyšívaná, teda ide o slávnostný odev. V Kalši sa mužské košele vyšívali malými rastlinnými ornamentmi aj na hrudi, ale bežne počas týždňa sa nosievali len čisto biele. Samozrejme, vyrobené z domáceho konopného plátna, pretože v Kalši sa ľan nepestoval. Až neskôr sa pri výrobe látky na slávnostné košele kombinovali konopné nite s kupovanými, tzv. pamutovými. Takto vznikalo v miestnom označení „parádne plátno“.
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Júlia Kundrátová.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.