I keď sa v Kalši časť ľudí živila prácou v lesoch, tiež v kameňolome a furmančením, bola to predovšetkým poľnohospodárska obec. Značnú plochu pôdy získali tunajší poľnohospodári po vzniku I. ČSR, keď sa rozdeľovala pôda po uhorských veľkostatkároch.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: KalšaI keď sa v Kalši časť ľudí živila prácou v lesoch, tiež v kameňolome a furmančením, bola to predovšetkým poľnohospodárska obec. Značnú plochu pôdy získali tunajší poľnohospodári po vzniku I. ČSR, keď sa rozdeľovala pôda po uhorských veľkostatkároch.
Prvá etapa parcelácie pozemkov začala v roku 1926. Veľkostatkári, ktorí v obci ostali, to vyhlasovali za zločin. Ničili nové medze, kamene hádzali do domov, v ktorých bývali zememerači. Najväčší kus zeme sa rozdelil z grófskeho veľkostatku, a bolo to 90 jutár pasienkov. Tieto sa od roku 1936 rozorávali na polia.
Sľubný rozvoj poľnohospodárstva na čas zastavila hospodárska kríza, ktorá Československo zasiahla v rokoch 1930 až 1931. Boli to časy, kedy mnoho ľudí opustilo domovy a išlo v nádeji lepšej budúcnosti pracovať do USA. Podľa obecnej kroniky bolo v daných rokoch také sucho, že zo sto kilogramov zasiatej pšenice dokázal roľník vypestovať maximálne dvesto kilogramov. Ako príklad sa uvádza miestny roľník Ján Takáč, ktorý v minulosti hospodáril s výnosom 150 metrických centov a v kritických rokoch len 30 metrických centov. Pritom štát mal monopol na výkup obilia a nízke ceny – 141 korún za 100 kg pšenice. To nedokázalo roľníkov uživiť.
Veľmi zaujímavo vyznievajú ďalšie skutočnosti. V dôsledku neúrody nebolo čím kŕmiť dobytok, takže strácal na hodnote. Teľatá sa predávali po 20 až 40 korún. Kone po 5 korún alebo zadarmo. Keď nechcel nikto ani zadarmo, jednoducho sa kone púšťali do prírody, vyháňali z dvorov. Najchudobnejšie rodiny, ktoré trpeli hladom, odstávali od úradu vyživovacie lístky v hodnote 10 korún na týždeň.
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne a zo svojej publikačnej činnosti poskytol Mgr. František Petro a pani Júlia Kundrátová, tiež o obecnej kroniky Kalše.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.