[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: KalšaTáto fotografia bola zaslaná domov ako pohľadnica príbuzným v decembri 1914. Text na druhej strane však, žiaľ, neobsahuje žiadne informácie o tom, aký bol život vojakov v armáde. Nachádzajú sa tam novoročné priania. Na druhej fotke nie sú obyvatelia Kalše, ale spolubojovníci Jána Kudráta, ktorí mu túto fotku venovali na pamiatku.
Mobilizačná vyhláška do Kalše prišla 27. júla 1914 a záložníci rukovali najmä k 34. delostreleckému pluku. Vyhlásenie mobilizácie spôsobilo v obci paniku, ľudia zakopávali cenné predmety a schovávali potraviny; báli sa rekvirovania pre potreby armády. V danom čase na východe súčasného Slovenska už richtári zapisovali, kto koľko a akých zvierat chová. Ľuďom odoberali najmä kone a kravy; výstižne túto situáciu opisuje spisovateľ Milo Urban v románe Živý bič. Ľudia sa tiež báli príchodu Rusov, keďže Kalša patrila k Rakúsko-Uhorsku čiže k ruskému nepriateľovi. Šírili sa správy, že obciam hrozí vyrabovanie a zabíjanie civilného obyvateľstva. Zaujímavé je, že na východe Slovenska sa rozhodujúci boj počas I. svetovej vojny odohral v Duklianskom priesmyku rovnako ako za II. svetovej vojny.
I keď do Kalše ruské vojská nedorazili, v I. svetovej vojne v službách armády zahynulo (prípadne ostalo nezvestných) osem Kalšanov, ďalší piati sa vrátili domov po vojne zo zajatia.
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne a zo svojej publikačnej činnosti poskytol Mgr. František Petro a pani Júlia Kundrátová.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.