Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Kalša
Na dedinské tancovačky chodievali hrávať Rómovia z Ďurkova, občas z Kuzmíc ale najmä zo Slivníka. Slivnícky cigánsky primáš Andrej bol vychýreným hudobníkom a dodnes naň v Kalši spomínajú s obdivom. Bývalo bežné, že keď sa rozohral, zabudol na čas a niektorý hudobný motív rozvíjal v rôznych variáciách aj polhodiny, pričom ho kapela sprevádzala, akoby bolo všetko presne takto nacvičené. Mnohé rezké čardáše potom končili tak, že vyčerpaní tanečníci kričali „Už dosť!“ a vtedy kapela prestala. Okrem čardášu bola v štyridsiatych rokoch Kalši veľmi obľúbená aj polka, ktorá sa vnímala ako modernejší tanec. V čase, keď si hudobníci dali pauzu, tancovali len dievčatá. Samé a v karičke, pričom sa sprevádzali vlastným spevom. Hudobné zloženie rómskych kapiel pozostávalo z basy, ktorú tu volali „brugy“ a minimálne dvoch huslí – primáša a kontry. Zvykol sa nosievať aj cimbal, ale nie na každú zábavu. Harmonika nastúpila až v päťdesiatych rokoch.
Okrem miesta „Pri slupu“ sa v Kalši robievali tancovačky aj v stodolách. V taký čas domáci gazda vypratal celú stodolu tak, aby sa uprostred vytvorilo miesto pre dostatok tanečníkov a ostatní postávali po krajoch. Pod ostatnými rozumieme najmä matky slobodných dcér, ktoré ich vždy kontrolovali a nespúšťali z očí. V zime tu bývali dedinské tanečné zábavy aj v krčme.
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Júlia Kundrátová.
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Na dedinské tancovačky chodievali hrávať Rómovia z Ďurkova, občas z Kuzmíc ale najmä zo Slivníka. Slivnícky cigánsky primáš Andrej bol vychýreným hudobníkom a dodnes naň v Kalši spomínajú s obdivom. Bývalo bežné, že keď sa rozohral, zabudol na čas a niektorý hudobný motív rozvíjal v rôznych variáciách aj polhodiny, pričom ho kapela sprevádzala, akoby bolo všetko presne takto nacvičené. Mnohé rezké čardáše potom končili tak, že vyčerpaní tanečníci kričali „Už dosť!“ a vtedy kapela prestala. Okrem čardášu bola v štyridsiatych rokoch Kalši veľmi obľúbená aj polka, ktorá sa vnímala ako modernejší tanec. V čase, keď si hudobníci dali pauzu, tancovali len dievčatá. Samé a v karičke, pričom sa sprevádzali vlastným spevom. Hudobné zloženie rómskych kapiel pozostávalo z basy, ktorú tu volali „brugy“ a minimálne dvoch huslí – primáša a kontry. Zvykol sa nosievať aj cimbal, ale nie na každú zábavu. Harmonika nastúpila až v päťdesiatych rokoch.