Tragický osud židovskej komunity

Miesto: Kalša

Táto historická fotografia pochádza z roku 1940 a vidíme na nej troch mladých mužov z Kalše. Muž napravo s fúzikmi a s klobúkom v ruke patril k židovskej komunite a volali ho Piťkes.

Podľa spomienok majiteľky fotografie v dedine žili kresťania a Židia pokojne, bolo tam veľa pevných priateľstiev. Tiež sa vzájomne potrebovali, a to minimálne z dôvodu, že Židom patrili oba obchody v obci. Údajne nešlo o žiadne veľké peniaze, nakupovanie v tom čase nebola každodenná záležitosť. Chlieb sa piekol doma, zrno, ovocie, zelenina, každý si stravu vypestoval sám; rovnako si aj vychovali zvieratá na mäso. Ľudia kupovali len cukor, škrob, cukríky, petrolej, pivo, nite, gombíky a drobné doplnky ako hrebene a ozdobné mašle. I tak „caly valal z totych skľepoch žil“.

V Kalši boli dve židovské rodiny – Grossovci a Rothovci. Dňa 2. mája 1943 sa Kalša pripojila k čiernej kapitole slovenských dejín. Obe rodiny boli za asistencie žandárov odvedené na transport do koncentračných táborov. Obchody prevzali arizátori, ostatný majetok išiel do dražby. Jeden z domov, ktorý Židom patril, prevzala správa miestneho kameňolomu. Neskôr v ňom sídlilo potravné družstvo, potom tam bola krčma a kancelária starostu.

Medzi Kalšou a Slanským Novým Mestom sa nachádzal aj židovský cintorín. Ten časom spustol údajne natoľko, že sa hroby „začali prepadávať do zeme“, jeho časť padla za obeť úpravám pri stavbe asfaltovej cesty. Dnes už nejestvuje. Zanikol rovnako ako niekdajšia židovská komunita v Kalši, o ktorej sa traduje, že tu prišla s novými osadníkmi začiatkom 18. storočia, keď sa dedina po morovej rane načas úplne vyľudnila.

V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne a zo svojej publikačnej činnosti poskytol Mgr. František Petro a pani Júlia Kundrátová.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 02.08.2013 01:30
Upravené: 02.08.2013 09:04