[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Kalša
Je zaujímavé, že i keď obce Kalša, Nový Salaš a Slanská Huta geograficky patria k Abovu, pokiaľ ide o kroje i niektoré zvyky, môžeme tu hovoriť skôr o vplyve zemplínskej kultúry. V tomto prípade to naznačuje i skladaná sukňa, aká sa na Above nosiť nezvykla.
Úlohou ženy v rodine popri mnohých iných povinnostiach bolo varenie. V tých rokoch naozaj nebývalo zvykom, aby za pecou stál muž. Strava v Kalši, rovnako ako aj v iných dedinách, bola založená predovšetkým na doma dopestovaných plodoch a mäse z domáceho chovu.
Na raňajky sa zvykla podávať juška, ciberej alebo vajcová polievka, k tomu chlieb s maslom alebo zemiaky.
Na obed zvyčajne fazuľová polievka zahustená múkou, často pirohy, rezance s lekvárom, prípadne s orechmi alebo s tvarohom. Často to boli aj zemiaky upravené na rôzne spôsoby alebo buchty na pare.
Na večeru bývali opäť zemiaky, prípadne kukuričná kaša alebo bošpor. Počas dňa, hlavne pri práci na poli, sa hlad zaháňal chlebom a slaninou. 0krem slaniny sa mäso jedlo zvyčajne raz do týždňa, a to v nedeľu. I keď si ho niektoré gazdovské rodiny mohli dopriať aj častejšie, radšej ho predávali. V Kalši to platilo aj o hydine, i keď sliepka sa kládla na prestreté stoly v iných častiach Abova oveľa častejšie. Samozrejme, mäsové hody sa konali v čase zabíjačiek, pričom sa doma chované prasatá zabíjali raz až dva razy ročne, najmä pred Vianocami a Veľkou nocou. Jesť z nich sa mohlo iba v čase, kedy to nezakazoval pôst.
Strava sa postupne spestrovala najmä vďaka kurzom pečenia a varenia, ktoré sa začali organizovať v jednotlivých obciach od čias I. Československej republiky.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.