[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Košický KlečenovSystém hĺbenia bol vcelku jednoduchý. Z veľkej drevenej trojnožky visel na reťazi za hák ťažký drevený hranol, na konci ktorého sa nachádzalo rýpadlo. To vyzeralo ako naberačka s nabrúsenými hranami a točením hranola naberalo hlinu. Priemer takejto „naberačky“ bol do jedného metra. Keď sa rýpadlo naplnilo hlinou, za pomoci reťaze a kladiek chlapi vytiahli hranol nad úroveň zeme a rýpadlo vyprázdnili. Celý proces sa opakoval neustále dookola, hranol svojou váhou tlačil na rýpadlo a chlapi otáčali hranolom silou vlastných paží.
Jediný problém tohto zariadenia nastal, ak rýpadlo narazilo na kameň. Ten potom bolo nutné rozbiť čakanmi, alebo rozrýpať. Iba v takom prípade trvalo vŕtanie studne aj dva dni, bolo to však skôr výnimočné.
V Košickom Klečenove nebývali obecné studne, každý tu mal a často i teraz má vlastnú vo dvore. Tieto nezvyknú vysychať, pretože obec sa nachádza na svahu Slanských vrchov, práve v predele Dargovského priesmyku medzi podcelkami Mošník (na severe) a Bogota (na juhu). Tu sa teda zbieha voda z oboch strán, v minulosti sa okolo obce nachádzalo i viacero močiarov. Aj v súčasnosti, pokiaľ vysychajú potoky, tak od nižšie postavenej obce Svinica, ale v Košickom Klečenove nikdy.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.