Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Rodinné fotografie

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Nižný Lánec

Rodina z Nižného Lánca v dvadsiatych alebo v tridsiatych rokoch 20. storočiaMuž má oblečené nohavice, ktoré nazývali pričeše. Boli hore široké a dole úzke. Hore široké, aby boli pohodlné a dole úzke, aby netlačili v čižmách. K týmto nohaviciam sa zvykla nosiť čierna mužská zástera. Podľa najstarších obyvateľov Nižného Lánca bola mužská zástera veľmi praktická. Pri robote sa mohla zašpiniť a dala sa ľahšie oprať ako nohavice.

Môžeme si tiež všimnúť, že na prvej fotografii má šatku iba najstaršia žena. To znamená, že jedine ona je vydatá. Vyššia staršia dievčina stojaca v pozadí má ešte pred svadbou. Vieme to podľa toho, že vydatá žena v tom čase nosila šatku vždy a všade, aby nevystavovala na obdiv svoje vlasy. Celá rodina je oblečená vo sviatočných šatách.

Aj šatky podliehali móde. Pokiaľ to vyžadovalo počasie a šatky si dávali aj slobodné dievčatá, tak vždy len svetlé. Aj mladšie vydaté ženy mohli nosiť svetlé šatky, ale ženy ktorým už tiahlo na päťdesiat, nosili len šatky tmavé. Ak by si nejaká päťdesiatnička vzala svetlú šatku, mohla by prísť do rečí, že sa zbytočne parádi a nevie, čo sa patrí.

Rodina z Nižného Lánca koncom v štyridsiatych rokoch 20. storočiaVýnimku tvorili len pohreby a sviatky. Na pohreb si brali čierne šatky všetky ženy bez rozdielu. Rovnako v čase pôstu sa svetlé šatky nenosili. Najkrajšie svetlé šatky, často ozdobené výšivkami, sa nosili najmä na fašiangy. Na Vianoce sa zasa pre zmenu nosili biele šatky, a to bez ohľadu na vek. Výnimku tvorili len čerstvé vdovy, ktoré nosili znak smútku.

Druhá fotografia je mladšia, pochádza z konca štyridsiatych rokov. Po II. svetovej vojne mnohé zvyky postupne zanikali a aj odľahlejšie dediny začali prijímať mestskú módu. Typickým príkladom je žena stojaca vpravo. Má oblečený taký kostým, aké sa nosili predovšetkým v meste. Je možné, že v meste pracovala. K takýmto kostýmom v tom čase už šatky nenosili ani vydaté ženy. Za povšimnutie stojí aj oblečenie chlapca. Na dieťa má až atypický oblek husárskeho strihu a čižmy. Nebolo zvykom, aby deti v tomto veku mali čižmy s vysokými sárami. Ide zjavne o slávnostný detský oblek vychádzajúci z uhorskej módy. V Nižnom Lácni totiž v tomto čase žili len obyvatelia maďarskej národnosti.

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2024 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.