Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Nižný Lánec
Ako prebiehali zásnuby, to záviselo od solventnosti nastávajúceho ženícha. Ten spravidla usporiadal slávnostný obed, na ktorý pozval rodinu a priateľov. Bývalo však zvykom, že priateľov bolo viac a z rodiny boli pozvaní len mladí. Len v niektorých rodinách trvali na staršom obrade, kde sa na slávnostný obed nepozývali priatelia, ale naopak – celá rodina. Zásnuby sa zvyčajne konali na jar a hneď po nich nasledovali takzvané ohlášky. To znamenalo, že kňaz na bohoslužbe ohlásil mená budúcich manželov. Tým sa stali zásnuby verejne známou záležitosťou a celá dedina akceptovala snúbencov ako jeden pár.
Snúbenica na zásnubách dostala dar. Aký, to tiež záležalo od solventnosti snúbenca. Ten ak mohol, daroval jej zlatý prsteň. Mohli to byť aj svadobné šaty. V mnohých rodinách však pretrvával zvyk, že snúbenec dal snúbenici tzv. zásnubné peniaze. Bola to hotovosť, za ktorú si snúbenica mohla kúpiť, čo chcela. Nikto jej do toho nesmel hovoriť. Ak sa nebodaj stalo, že snúbenec zmenil názor a rozhodol sa neženiť, jeho už bývalá snúbenica nebola povinná tieto peniaze vrátiť, ale mohla si ich nechať, aj keď ich neutratila.
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Ako prebiehali zásnuby, to záviselo od solventnosti nastávajúceho ženícha. Ten spravidla usporiadal slávnostný obed, na ktorý pozval rodinu a priateľov. Bývalo však zvykom, že priateľov bolo viac a z rodiny boli pozvaní len mladí. Len v niektorých rodinách trvali na staršom obrade, kde sa na slávnostný obed nepozývali priatelia, ale naopak – celá rodina. Zásnuby sa zvyčajne konali na jar a hneď po nich nasledovali takzvané ohlášky. To znamenalo, že kňaz na bohoslužbe ohlásil mená budúcich manželov. Tým sa stali zásnuby verejne známou záležitosťou a celá dedina akceptovala snúbencov ako jeden pár.