Z konope sa tvorila hrubšia látka, ktorú používali najmä na šitie nohavíc. Z ľanu sa tvorila látka mäkšia, vhodná najmä na košele, blúzky a spodničky. Konope sa po žni viazalo do malých snopov a striedavo močilo a sušilo. Potom nastala ďalšia časť spracovania, ktorá je zachytená na fotografii. Na zariadení zvanom cerlica sa konope sekalo, aby nemalo tvrdé byle. Potom sa začalo s jeho česaním. Na doske s klincami, ktorá vyzerala ako klincová kefa, sa konope alebo ľan rozčesávali, až sa z nich získavali jemnejšie vlákna. Z tvrdších bylí ostalo málo poddajné tvrdé vlákno zvané stupy. Jemné vlákno sa od stupov oddelilo, ale zišlo sa a využilo oboje.
Vlákniny sa potom spracovali tzv. zváraním. Do suda s horúcou vodou namočili vlákna a zvykli pridať aj trochu popola, čo údajne priadzu vybielilo. Opäť sa sušilo.
Potom nastal čas na známe priadky. Konali sa po večeroch, ženy sa vždy dohodli u koho sa stretnú. Všeobecne bývalo zvykom, že v jednom dome priadli vydaté ženy a v inom slobodné. Na kolovrátkoch bola suchá priadza, z ktorej sa vyťahovaním, slinením a stáčaním vlákien vytvárali nite na vretene.
Keď boli nite upletené, ženy tvorili plátno na krosnách. Utkané plátno sa potom na druhú jar bielilo, a to tak, že sa stále namáčalo a nechávalo sušiť na slnku. Vo všeobecnosti platilo, že čím je belšie plátno, tým je šikovnejšia gazdiná. Až potom bolo možné plátno farbiť alebo z neho rovno šiť odev.