[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Rozhanovce
Aj keď to znie zo súčasného pohľadu akokoľvek kruto, ešte aj v daných rokoch sa páry nezvykli brať na základe svojho slobodného rozhodnutia. Aj obecná kronika Rozhanoviec uvádza, že mladých zvyčajne spájali rodičia, ktorí sa dohodli na vene. Z dnešného pohľadu to môžeme nazvať i obchodom, ale dohoda medzi rodičmi bola zvyčajne taká, aby mladí mali spojením majetkov dosť zeme pre vlastnú obživu. Nezlučiteľné páry boli tiež páry z katolíckych a evanjelických rodín.
Spojenie páru začínalo „ohľedami“. Do domu mladej prišli rodičia nádejného ženícha, prípadne jeho ďalšia bližšia rodina. Vysvetlili nádejnej neveste, že by ju radi do rodiny a ak súhlasila (súhlasila, ak súhlasili jej rodičia), bola vec uzavretá.
Svadby sa tu nekonali v piatky a soboty, ale v pondelky. Už v nedeľu hrala v dome mladého muzika, ktorý na rozlúčku s „parobkovaním“. V pondelok sa na svadobnej hostine podávala polievka s vareným mäsom, kapusta a pálenka. Ako lahôdka sa dávali biele koláče, zvané „pasky“. Potom sa tancovalo až do rána.
Utorok bol deň, kedy sa konali „čepienky“. Na tento obrad prizývali hostí zásadne ženy, a to s bubnom. Chodili po Rozhanovciach, bubnovali a kričali: „Jak stará, tak mladá, nech každa idze na čepenky“. Tam sa opäť podávala pálenka, biela káva a biely koláč.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.