Svadobný pár

Miesto: Rozhanovce

Táto historická fotografia z roku 1929 zachytáva svadobný pár z Rozhanoviec. Fotka vznikla v ateliéri v Košiciach. Zobrazený pár nepatril medzi najbohatších obyvateľov obce. Podľa výpovede majiteľky fotografie, na ktorej sú jej rodičia, to bola „čistá chudobina, ľen robotnici, co nemali ničeho“.

O jej výpovedi údajne svedčí aj ošatenie. Muž má síce nový oblek, čiže nohavice zvané priče a sako, ktoré tu nazývali gerok. Takýto oblek si však v daných rokoch chudobný muž kupoval iba raz v živote, a to na svadbu. Potom ho nosil po celý život, ale len vo sviatočné dni. Keď bolo chladnejšie, na obleku nosieval čuhu, čiže jednoduchý kabátec, ktorý sa často vyrábal aj z ovčej vlny.

Bohatšie nevesty si kupovali svadobné šaty, ktoré si po svadbe odložili do skrine ako pamiatku. To, že už v daných rokoch si majetnejšie rodiny dovolili takýto prepych, bolo znakom príslušnosti k silnejšej vrstve väčšinou bohatých sedliakov a podnikateľov. Táto vrstva tu vznikla aj z dôvodu relatívnej blízkosti Košíc, vplyv mesta najmä na bohatšie vrstvy bol citeľný. Chudobnejšie vrstvy zasa napodobňovali bohatšie a tak typické svadby v krojoch vymizli pomerne skoro.

Nevesta na fotografii má novú blúzku i sukňu, ale ušité v takom štýle, aby ich mohla využiť aj na bežné nosenie po svadbe. Za znak stavu nevesty jej slúži veniec, ktorý sa tu vyrábal tak, že na drôt sa pripevnili naškrobené čipky a všetko sa ozdobilo niekoľkými korálikmi. Tie mala aj okolo krku, pričom takýto korálkový náhrdelník tu volali pacerky. Ozdobný, či skôr svadobne rituálny je aj golier z čipky, ktorý bol našitý na blúzku. Ten sa po svadbe odpáral, blúzka slúžila na ďalšie nosenie a čipkovaný golier si chudobnejšia nevesta odkladala na pamiatku namiesto spomínaných svadobných šiat. Rovnako aj svoju svadobnú vreckovku, či po rozhanovsky šmochtidľu, ktorú nevesta drží v pravej ruke. Muž si na pamiatku nechával len parketku, čiže ozdobné pierko, ktoré má pripevnené na golieri.

K svadobným zaujímavostiam patria ručníky, ktoré dostali všetci družbovia do daru od nevesty. Tieto ručníky im utkala sama. To sa síce dialo skoro vo všetkých východoslovenských dedinách, ale v Rozhanovciach boli ručníky zdobené ružami a na rozdiel od iných obcí sa tieto ruže nevyšívali, ale boli priamo vytkané. Tým dávala nevesta najavo aj svoju šikovnosť.

Autor/zdroj: Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 29.07.2013 00:00
Upravené: 29.07.2013 09:47