Rodina Hámorských sa rovnako ako aj väčšina Seňanov venovala poľnohospodárstvu. V jej prípade však nielen tomu. Hneď pri tomto dome kedysi stávala kováčska vyhňa. Kováči k dedine patrili po celé storočia, bolo to jedno z najrozšírenejších remesiel.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: SeňaRodina Hámorských sa rovnako ako aj väčšina Seňanov venovala poľnohospodárstvu. V jej prípade však nielen tomu. Hneď pri tomto dome kedysi stávala kováčska vyhňa. Kováči k dedine patrili po celé storočia, bolo to jedno z najrozšírenejších remesiel.
Kedy možno datovať počiatky kováčstva v Seni, to sa už asi nikdy nedozvieme. Isté je však to, že v obci sa nachádzalo viacero vyhní. Dôkazom toho je aj nariadenie stoličného úradu, ktoré vydal v 18. storočí. Podľa neho sa mali kováčske vyhne vysťahovať z centra Sene na jej okraje, resp. mimo obývanú časť dediny, aby svojou prevádzkou obec neohrozovali možnosťou požiaru.
Kováčske remeslo prekvitalo v Seni aj po roku 1948, kedy sa už súkromný sektor musel podriaďovať štátnej hospodárskej politike. Dokonca ešte aj v 50-tych rokoch 20. storočia bola v Seni vyhňa, ktorá pracovala ako pridružená remeselnícka výroba pri novozaloženom jednotnom roľníckom družstve.
Informácie k tomuto článku poskytol Mgr. Štefan Kolivoško
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.