I keď je to fotka z rokov šesťdesiatych, podľa rímsko-katolíckeho kňaza vidíme, že išlo o cirkevný pohreb. Aj v časoch totalitného politického režimu boli všetky pohreby v obci cirkevné.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: SlančíkI keď je to fotka z rokov šesťdesiatych, podľa rímsko-katolíckeho kňaza vidíme, že išlo o cirkevný pohreb. Aj v časoch totalitného politického režimu boli všetky pohreby v obci cirkevné.
Od chvíle, kým lekár konštatoval smrť, až po uloženie do hrobu býval nebožtík vystavený v otvorenej truhle vo svojom dome. Ľudia sa k nemu chodievali modliť. Pokiaľ zomrel muž, v jeden večer pred pohrebom sa pri nebožtíkovi stretli iba chlapi, aby si naň spoločne zaspomínali a pritom si pripili pálenkou, aby mu bola zem ľahká. Na zabránenie šírenia mŕtvolnému zápachu sa pod vystavenú truhlu dával lavór plný vody s octom. Ten údajne pach stiahol a nebolo to tak cítiť.
Pretože najbližšie domy smútku pre nebohých zo Slančíka sú v Ruskove a v Slanskom Novom Meste, v mnohých rodinách zvyk vystavovania zosnulého v domácnosti pretrváva dodnes. I keď dom smútku v obci nie je, nachádza sa tu cintorín, kde ešte môžeme podľa sledovať určité pravidlá spojené s určením miesta pre hrob. Rímsko-katolícki a grécko-katolíci sú uložení v hroboch vedľa seba, ale kalvíni v čiastočne oddelenej zóne v ľavej časti cintorína. Pokiaľ pochovávali samovraha (aj také sa stalo), kňaz na pohreb neprišiel, na kostole počas pohrebného rítu nezvonil zvon a miesto pre hrob bolo vybrané v úplne oddelenej zóne pri plote v tzv. neposvätenej pôde.
Spracované podľa spomienok obyvateľov obce Slančík a knihy František Petro, Jozef Beliš: Slančík
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.