Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Ženské kroje

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Slančík

Žena z obce Slančík oblečená v krojiSlančík bola dedina, v ktorej v danom čase ku kroju nepatrili lajbliky, čiže vestičky. Tie sa ale nosili napríklad už v susednom Ruskove. Pokiaľ si ich v Slančíku niekto obliekal, tak len vtedajšia najstaršia generácia. Základ vrchu kroja tvorili biele blúzky, ktoré boli vyšívané bielymi niťami. Za vyšší stupeň zdobenia sa považovali bielymi niťami obšívané dierky, ktoré na blúzkach vytvárali rôzne vzory. Golieriky boli úzke, niekedy ozdobené malou čipkou a siahali až pod krk. Bolo mravne neprípustné, aby žena mala horné gombíky rozopnuté a odkrývala sa tak v štýle rozhalenky. Na pleciach boli pufy – teda nariasené plátno, ktoré zväčšovalo ramená. Blúzka s krátkym rukávom, ako vidíme na prvej fotografii, sa tu nazývala oplečko, s dlhým rukávom jednoducho blúzka.

Žena z obce Slančík oblečená v krojiPre dané obdobie boli pre kroj typické čierne vyšívané zástery. Zmena v tomto smere nastala až v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď sa začali nosievať zástery aj iných farieb, stále však zvyčajne tmavé.

Za povšimnutie stoja ozdobné vreckovky. Tieto bývali vždy biele, každé dievča si ich samo vyšívalo aj obrubovalo čipkou. Zvyčajne mali ozdobnú úlohu. Pri krátkom rukáve sa nosili zastrčené na boku za sukňou, inak sa nosili zastrčené v rukáve tak, aby pri zápästí trochu vyčnievali. Pokiaľ dievča darovalo chlapcovi svoju vyšívanú vreckovku, bol to znak veľkej náklonnosti, možno až prísľubu lásky.

I keď sa v každej rodine pestovalo konope a ľan, na blúzku si ženy radšej plátno kupovali. Na leto to bola tenká látka zvaná karton, na zimu barhed - niečo ako hrubší flanel, alebo zámožnejšie dievky kupovali látku zvanú baršoň, ktorá pripomínala hrubší zamat. Z domáceho plátna sa potom nosili už len spodné košele.

Muži na prácu nosili drelichové nohavice. Išlo o látku z hrubších konopných nití. Takéto nohavice vydržali celé desaťročia, boli pevné a takmer nezničiteľné. Z tenších nití sa potom pre mužov vyrábalo jemnejšie plátno na spodky, slančícky gače. Dlhé spodky tu muži nosievali pod drelichovými nohavicami aj v lete.

Spracované podľa: spomienok pani Alžbety Leškovej zo Slančíka

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2024 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.