Prvá z pohľadníc zachytáva kalvínsku faru i vežu kalvínskeho kostola, na dolnej fotografii kaštieľ v tom čase už zosnulého grófa Štefana Forgáča v pozadí so zrúcaninami hradu. Druhá pohľadnica zobrazuje kaštieľ a faru.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: SlanecPrvá z pohľadníc zachytáva kalvínsku faru i vežu kalvínskeho kostola, na dolnej fotografii kaštieľ v tom čase už zosnulého grófa Štefana Forgáča v pozadí so zrúcaninami hradu. Druhá pohľadnica zobrazuje kaštieľ a faru.
To, že mal v danom čase Slanec vlastné pohľadnice, je vcelku prirodzené. Už dlhé desaťročia predtým to bola veľká a moderná obec. Napríklad vlastnú poštu mala už od roku 1868. Pre porovnanie – v Košiciach bola telefónna sieť postavená v roku 1891 a mala štyridsať užívateľov. Grófsky rod Forgáčovcov si dal v Slanci v rámci svojho statku vybudovať vlastnú telefónnu sieť telefón už v roku 1898. Linky viedli najmä na ich hájovne.
Slanec bol elektrifikovaný už v roku 1928, niektoré obce na východe Slovenska až v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Naviac, ešte pred elektrifikáciou Slanca bol v obci kaštieľ rozsvietený, pretože Štefan Forgáč si nechal postaviť elektrické osvetlenie na benzínový motorový pohon. V rokoch 1929 až 1930 sa v Slanci vybudoval obecný vodovod. V roku 1940 tu žilo až 1288 obyvateľov.
Železničná trať tadiaľ viedla už od roku 1873, pracovala tu píla, parketáreň, sídlil tu notár, od roku 1924 aj Matica Slovenská. Čiže už v daných rokoch tvoril Slanec niečo, čo neskôr dostalo názov stredisková obec.
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytol Mgr. František Petro.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.