[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Slanec
I keď sa boje tejto obce priamo nedotkli, predsa ju dosť poznamenali. Dňa 24. júna 1914 totiž obecný bubeník medzi ľuďmi vyhlásil, že na základe mobilizačnej vyhlášky všetci vojaci v zálohe vo veku do 48 rokov musia ihneď nastúpiť do armády. Samotnú vyhlášku potom ešte verejne prečítal richtár.
Mobilizačná vyhláška určila nielen povinné rukovanie mužov, ale aj koľko koní a vozov s nepremokavými plachtami má ktorá dedina odovzdať vojsku. Muži zo Slanca rukovali a odvádzali svoje kone do Ždane. Oslobodení od vstupu do armády ostali len traja Slančania, ktorí pracovali ako železničiari a boli potrební pre plynulosť prevádzky zásobovania vlakmi.
Manželky ženatých vojakov dostávali od vojska vyživovacie príspevky, ktoré však zďaleka pre rodiny nestačili. Zaujímavo vyznieva informácia, že dopad na poľnohospodárstvo z neprítomnosti mužov na poliach sa monarchia snažila kompenzovať posielaním ruských zajatcov do domácností na práce. Aj v Slanci „získalo“ niekoľko rodín takýchto „pomocníkov“, ruskí zajatci tiež pracovali v lesoch nad neďalekou obcou Slančík pri chate Rakaťa.
Počas I. svetovej vojny z obce Slanec na fronte padlo osem mužov, traja ostali nezvestní – takže vlastne padli tiež, ďalší traja v dôsledku zlého zdravia z vojny zomreli doma a traja po vojne ostali vojnovými invalidmi.
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytli Mgr. František Petro a pani Alžbeta Vargová.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.