Zemplínsky zvyk „obrubeňe“ dostal názov podľa obruby obrusu. Metaforicky to znamenalo, že nevesta je už ako hotový rozprestretý obrus na stole, ale ešte ho treba obrúbiť. Bola to vlastne prvá tancovačka, na ktorú išla nevesta už ako vydatá žena.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Slanská HutaZemplínsky zvyk „obrubeňe“ dostal názov podľa obruby obrusu. Metaforicky to znamenalo, že nevesta je už ako hotový rozprestretý obrus na stole, ale ešte ho treba obrúbiť. Bola to vlastne prvá tancovačka, na ktorú išla nevesta už ako vydatá žena.
V Slanskej Hute bol tento zvyk čiastočne odlišný. Názov „vyhryzky“ vychádzal z toho, že sa naskytuje príležitosť vyhrýzť zo dna hrncov a pekáčov to, čo nestihli pojesť svadobní hostia. Tuto mala oslava bujarejší až karnevalový charakter. Muži sa prezliekli do rôznych šiat a parodovali mladuchu i ženícha na svadbe. Môžeme si to všimnúť najmä na prvej fotografii, kde muž vľavo znázorňuje ženícha a vedľa neho stojaci zasa nevestu. Ostatní napodobňovali rodičov mladomanželov alebo muzikantov.
Do ukončenia II. svetovej vojny sa v Slanskej Hute konávali svadby v pondelky. Potom nastala zmena a svadby bývali v sobotu. Po kostolnom obrade okolo desiatej ráno išiel slávnostný sprievod k mladuche, kde mali spoločný obed. Tam sa začala oslava, na ktorej sa tancovalo a hrala k tomu cigánska hudba. V podvečer sa potom svadobčania aj s muzikantmi presunuli v sprievode do rodiny ženícha, kde sa pokračovalo až do noci. „Vyhryzky“ sa na druhý deň konali aj u ženícha aj u mladuchy. Podobne ako svadby, tiež zvyčajne v záhradách a na dvoroch pod holým nebom.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.