Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Na „Hušim tancu”

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Vyšná Myšľa

Traja muži s bicyklom vo Výšnej MyšliBicykel, ako vidíme na fotografii, už nebol v tých časoch ničím výnimočným. Aj podľa spomienok pána Šimona Helféna (narodený 1924), mal v čase jeho detstva vo Vyšnej Myšli bicykel „kde kto“. Fotografia skôr upúta pôvodnou dedinskou architektúrou - domom so slamenou strechou.

Väčší dom (na fotografii vľavo) patril v čase vzniku fotky Jakubovi Pástorovi. Menší dom (na fotografii vpravo) má ešte slamenú strechu a patril pánovi Páchovi.

Slamená strecha nebola ničím mimoriadna. Vo väčšom meradle sa začali nahrádzať „čerepom“, čiže škridlou až po II. svetovej vojne. Posledné domy so slamenými strechami stáli v obci začiatkom päťdesiatych rokov.

Za pozornosť stojí aj udupaná zem. Aj to bol v tom čase štandard. Asfalt a tu kládol až začiatkom šesťdesiatych rokov, keď bol predsedom miestneho národného výboru Albert Pach. K tomu sa viaže spomienka, že pán Pach urobil objednávku štrku a asfaltu za viac peňazí, ako obci pridelili z okresu. Mal záujem pokryť obe vtedajšie ulice (Nemeckú i Slovenskú). Prekročenie rozpočtu malo mať potom svoje následky a predsedu Alberta Pacha chceli súdne stíhať. Pri kontrole z okresu však údajne zapôsobilo, že mal šesť malých detí. Tak kontrolór do správy napísal, že sa potvrdila opodstatnenosť prekročenia rozpočtu a práca bola vykonaná v prospech celej obce i spoločnosti.

Ako sme uviedli vyššie, jeden z fotograficky zachytených domov patril Pastorovcom, či skôr Pásztorovcom. Toto priezvisko sa stalo vo Vyšnej Myšli pomerne bežné od novembra 1938, keď obec po Viedenskej arbitráži pripadla pod Horthyho Maďarsko. Keď sa v niektorej rodine narodilo dieťa, išli ho dať zapísať do matriky miestnemu – už maďarskému – farárovi. Ak mala rodina typické slovenské priezvisko, farár dieťa zapísal do matriky pod priezviskom Pásztor bez ohľadu na to, že jeho rodičia sa volali inak.

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2024 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.