[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Štós
Tento netypický výjav zaujal pozornosť natoľko, že sa dostal aj do zápiskov knihy o dejinách štóskych evanjelikov (vyšla len v mantáckej nemčine). Za pozoruhodné ľudia považovali nápad s loďou; na alegorické vozy si už zvykli, pretože patrili k tunajším pravidelným kultúrnym podujatiam.
Tri hospodársky významné obce – Štós s výrobou nožov a šablí, Smolník s baníctvom a Medzev s hámrami – totiž pravidelne vždy v júni usporadúvali súťaže v speve. Každý rok to bolo na inom mieste. Keď sa súťaž konala napríklad v Medzeve, Smolníčania a Štósania tam chceli prísť v plnej paráde, aby Medzevčania videli, čo sú zač. Tak sa chodilo na zdobených vozoch. A domáci sa tiež nechceli nechať zahanbiť, tak sa po vlastnej obci či meste na alegorických vozoch prevážali aj oni. Nakoniec z toho vznikol spoločný sprievod, ktorý prilákal pozornosť množstva ľudí.
Každoročne sa miestne fabriky, spolky baníkov, hasičov, hámorníkov, ale ako vidno aj školy predbiehali, kto svojim originálnym nápadom a stvárnením tromfne ostatných. Medzevsko-štósko-smolnícka spevácka súťaž takto nabrala nový rozmer.
Žiaľ, zvyk zanikol. Po druhej svetovej vojne už nikomu nebolo do spevu, najmä keď zo všetkých troch obcí deportovali pôvodné nemecké obyvateľstvo, aby do ich domov ubytovali ľudí, čo sa sem hromadne sťahovali prevažne zo Zakarpatskej Ukrajiny a západu Slovenska. Niť miestnej kultúrnej tradície sa pretrhla.
Informácie k tomuto článku nám poskytla pani Gabriela Stramová.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.