História pamätníka ako spomienky na udalosti vojen[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: ČečejovceHistória pamätníka ako spomienky na udalosti vojen
Udalosti I. svetovej vojny sa pre miestne obyvateľstvo začali odvíjať od 26. júla 1914, keď bola vyhlásená čiastočná mobilizácia a potom 4. augusta 1914 úplná mobilizácia, v dôsledku čoho muselo len z Abovsko-turnianskej župy do armády narukovať 15 531 mužov. Vzhľadom na vtedajší počet obyvateľov to bolo takmer 21 percent mužskej populácie. Okrem toho, že nemal kto poriadne obhospodarovať polia a dobytok, armáda ešte rekvirovala kone, kravy, ale tiež vozy a vôbec všetko, čo v rámci zásobovania frontu potrebovala. V určitom zmysle môžeme hovoriť o šťastí, že sa boje počas tejto vojny obce a okolitého územia nedotkli, no na druhej strane to boli štyri roky biedy a hladu. Z obyvateľov Čečejoviec, ktorí narukovali na front, 23 zahynulo v boji a ďalších 8 doma na následky zranení. Ich mená sa nachádzajú na pamätníku.
Záver II. svetovej vojny bol pre Čečejovce mimoriadne tragický. V obci bývali Nemci, v ktorých výzbroji boli aj ťažké delá. Z juhu postupoval II. ukrajinský front, ktorého úlohou bolo obsadiť územie po juh Košíc, pričom samotné Košice mal oslobodiť IV. ukrajinský front, ktorý sa však zastavil pre nemecký odpor na Dargove. Nemcom hrozilo, že budú obkľúčení a tomu zodpovedalo aj bojové nasadenie. Mimoriadne tragický bol 1. január 1945, keď sa obec dostala pod paľbu kaťuší, ruských diel a leteckého bombardovania. Následkom toho bolo 83 objektov celkom zničených, 187 ťažko poškodených a 58 objektov ľahko poškodených. Až na tri objekty to boli všetko domy miestnych obyvateľov.
Po dobytí obce Červená armáda vykopala kilometre dlhé zákopy, ktoré sa neďaleko Čečejoviec tiahli v oblasti obce Grajciar (dnes Haniska – časť Grajciar). Tam sa bojovalo až do 17. júna, kedy jednotky opäť postúpili. Len v Čečejoviach padlo 75 vojakov Červenej armády, ktorí tu boli pochovaní a po skončení vojny exhumovaní a prevezení do Košíc, kde ich dali do spoločného hrobu na verejnom cintoríne. Vzhľadom na tieto tragické udalosti je až neuveriteľné, že z obce na následky bojov zomrelo „iba“ 5 obyvateľov, ktorých mená v čase mieru dopísali na už jestvujúci pamätník.
PamätníkPamätník v obci postavili v roku 1941, teda počas II. svetovej vojny, keď Čečejovce patrili pod Horthyho Maďarsko. Vyrobený bol v Budapešti a slávnostne ho odhalili 15. marca, pričom aktu sa spoločne zúčastnili katolícky aj kalvínsky farár.
Na stupňovitom podstavci je osadená tabuľa s menami obetí vojen. Vrchol uzatvára kamenná svätoštefanská koruna. Po II. svetovej vojne a nástupe vlády komunistov museli túto korunu odstrániť a nahradiť červenou hviezdou. Obyvatelia však kamennú korunu nezničili, ale zakopali do zeme. V roku 1968 na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy červenú hviezdu z pomníka odstránili.
V roku 1990 po návrate demokracie obyvatelia Čečejoviec svätoštefánsku korunu zo zeme vykopali a opätovne osadili na jej pôvodné miesto na pomníku.
Pred pamätníkom v roku 2001 postavili pyramídu zo žuly, kde v rámci nástupu nového milénia Čečejovčania zanechali písomný odkaz a grafiky ďalším generáciám. Odkaz majú vybrať v roku 2101.
GPS: N 48°35,870' / E 021°03,786'
Použitá literatúra:
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.