[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Nižná MyšľaSamozrejme, v čase svojho vzniku určite nebol taký veľký a jeho architektonický štýl viac zodpovedal dobovému románskemu alebo ranogotickému slohu. Dnes už je ťažko označiť, ktoré časti komplexu sú pôvodné a čo pristavali neskôr.
Za najstaršie možno s veľkou pravdepodobnosťou považovať podzemné priestory. Podzemné chodby údajne odtiaľ viedli až k lokalite Skalka. A nemusí to byť len nejaká povedačka, pretože i keď časť chodieb ostalo zasypaných, stále má tunajšie podzemie dĺžku asi dva kilometre. Samozrejme, z hľadiska bezpečnosti by si to vyžadovalo investície do údržby, takže tieto chodby nie sú verejnosti prístupné. Obec i vlastník, ktorým je rímsko-katolícka cirkev, však počítajú s možnosťou investícií z projektov. Pre návštevníkov Nižnej Myšle by takto vznikla ozajstná atrakcia. I keď na druhej strane, zaujímavostí je na okolí i teraz niekoľko. V samotnom kláštornom objekte sa nachádza Obecné myšľanské múzeum s unikátnymi nálezmi z doby bronzovej i etnologickými zbierkami z histórie obce. Nechýba tam ani časť starého zariadenia kláštora, tiež jeho zbierka niekoľko storočí starých kníh.
Podľa tradovaných informácií bol kláštor v stredoveku opevnený hradbami a mal charakter hradu. Ani to ho neuchránilo od nájazdov vojsk Jána Jiskru v 15. storočí, keď bol značne poškodený a pravdepodobne aj vyhorel. Za obeť ohňu padlo určite aspoň južné kláštorné krídlo, ktoré v tom čase museli zbúrať a už nikdy neobnovili. Obyvatelia z miestneho premonštrátskeho prepošstva tu ukončili svoju misiu v roku 1527. Takto sa celý objekt ocitol vo svetskej moci. Vlastníkom bol rod Kataiovcov (Katay), ktorý ho celý prestaval podľa svojich predstáv a slúžil im ako kaštieľ. V roku 1643 však stavbu získali košickí jezuiti. Nie je jasné či to boli oni alebo Kataiovci, ktorí nechali pristavať nové poschodie.
Kaštieľom objekt opäť nazývali v 18. a 19. storočí, keď slúžil ako administratívna budova pre úradníkov myšľanského prefektorátu a proviziátu. Na ďalšie stavebné úpravy došlo koncom 19. storočia, pretože v západnom trakte zriadili cirkevnú ľudovú školu. Práve tieto zásahy boli dosť necitlivé voči pôvodnému architektonickému slohu a dali celému objektu súčasný charakter. Prvky renesancie i baroka sú síce ešte pozorovateľné, ale zvyškovo.
Dnes je kláštor zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok, okrem múzea v ňom sídli aj materská škola.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.